Recesia straší japonské ostrovy

Zvyšuje sa počet bankrotov, hrozí nižší rating

„Je dôležité, aby sa druhá najsilnejšia svetová ekonomika aj naďalej rozvíjala. Pomôže to tejto oblasti a celému svetu,“ povedal včera prezident USA George W. Bush počas svojej návštevy v Japonsku. Ešte dôležitejšie je to pre Japoncov, lebo už desať rokov ide Japonsko z jednej krízy do druhej, a tá nasledujúca je vždy hlbšia a širšia ako predchádzajúca. Japonský premiér Džuničiró Koizumi včera síce sľúbil, že jeho kabinet prijme všetky možné opatrenia, aby zabránil finančnej kríze v cisárstve, to isté však tvrdili aj jeho predchodcovia. Koizumi má do konca februára predložiť plán reforiem, ktoré by mali oživiť domáce hospodárstvo. Bush, ako vyhlásil, týmto reformám a Koizumiho stratégii dôveruje a podľa všetkého im veria aj Japonci. Chcú veriť tomu, že krajina už dosiahla dno hospodárskeho poklesu a bude nasledovať už iba stúpanie. Chcú veriť aj napriek tomu, že údaje za minulý rok, ktorý mal byť pre ekonomiku prelomový, nie sú najoptimistickejšie. Za celý rok 2001 úpadok priemyselnej výroby dosiahol 7,9 % a horší bol iba v roku 1975 (11 %).

V 3. štvrťroku 2001 klesol HDP Japonska o 0,5 % v porovnaní s predchádzajúcim štvrťrokom. HDP klesol už druhý štvrťrok za sebou, čo len prehĺbilo istotu, že Japonsko je v recesii. Podľa správ japonských úradov minulý rok došlo tiež k zníženiu spotreby potravín - o 1,7 %. Podstatný údaj už preto, že potravinová spotreba tvorí dve tretiny základne pre výpočet japonského HDP. Pokles spotreby potravín bol najsilnejší od roku 1999, čo sa zdôvodňuje rýchlejším rastom nezamestnanosti (5,3 % - september 2001) a poklesom disponibilných príjmov obyvateľstva. Vlani v Japonsku však klesali nielen príjmy obyvateľov, ale aj firiem. Podľa údajov spoločnosti Teikoku Databank sa pre finančnú krízu počet bankrotov v Japonsku na začiatku roku 2002 vyšplhal na najvyššiu úroveň od druhej svetovej vojny a tento proces by mal kulminovať v marci na konci fiskálneho roka.

Podľa údajov z minulého týždňa vláda očakáva, že v hospodárskom roku, ktorý sa v Japonsku skončí 31. marca, dôjde k poklesu HDP o jedno percento (decembrové predpoklady boli 1,2 %) a nulový rast bude zaznamenaný v nasledujúcom hospodárskom roku. Minister financií Masadžuro Šiokawa vyjadril nádej, že japonský HDP vzrastie (o 1 %) až v hospodárskom roku 2003/2004. Premiérovi Koizumimu ani nezostáva nič iné, ako zotrvávať na pozícii rozhodného manažéra krajiny. Lebo minulý týždeň aj centrálna banka - Bank of Japan (BoJ) vo svojej mesačnej správe uviedla, že situácia v japonskej ekonomike sa celkovo zhoršuje. O deň neskôr ratingová agentúra Moody's Investors Service oznámila, že nevylučuje ďalšie zníženie domáceho úverového ratingu Japonska. Moody's, ktorý naposledy v decembri znížil rating krajiny, uvádza, že rating záväzkov v domácej mene „Aa3“ môže po revízii v trvaní jedného až troch mesiacov klesnúť o jeden alebo dva stupne. Zníženie ratingu na „A1“ by dostalo hodnotenie vnútorného dlhu Japonska na úroveň krajín, ako sú: ČR, Maďarsko, Bahamy alebo Čile. Dvojstupňové zníženie na „A2“ by posunulo Japoncov na úroveň Poľska, Juhoafrickej republiky, Cypru, Grécka či Lotyšska. Podľa Moody's najväčšou výzvou Japonska je deflácia, ktorá zväčšuje celkové úverové riziká v celom hospodárstve v dôsledku reálneho zvyšovania zadlženosti. OECD uvádza, že deflácia zvyšuje bremeno obrovského štátneho dlhu a o potrebe boja proti deflácii hovoria viacerí domáci ekonomickí analytici, lebo by to zaručilo posilnenie domácej meny. Centrálna banka však vo svojej správe okrem momentu pravdy priniesla aj malé svetielko nádeje, keď uviedla, že tempo negatívneho vývoja sa už spomaľuje najmä v exporte a priemyselnej produkcii, pričom v niektorých odvetviach vrátane silného elektronického odvetvia sa začínajú znižovať skladové zásoby, čo signalizuje obnovenie rastu výroby. BoJ uviedla, že sa spomaľuje aj rýchlosť poklesu priemyselnej výroby. Čo sa však týka fiskálnej politiky, BoJ nemieni ustúpiť silnejúcemu tlaku finančného trhu a politikov a nezavedie žiadané zmeny.

Iaromír Novák