Politika je o ekonomike

EÚ podporuje družstevníctvo, je protiváhou negatívam globalizácie

Podľa ruských revolucionárov boli družstvá „kapitalistické ostrovčeky v socialistickom mori“. Ako kolektívne vlastníctvo mali postupne splynúť so všeľudovým. „Pretože najlepšia ideológia je demagógia, tak u nás na začiatku 90. rokov minulého storočia niektorí politici povedali, že družstvá vznikli za komunizmu, ale v trhových podmienkach nemajú čo robiť,“ začal náš rozhovor predseda Slovenského zväzu výrobných družstiev (SZVD) Ing. Marián Rybár. „Mali sme ich seriózne vybudované, s kvalifikovanými pracovníkmi. Viem si predstaviť mnohých, ktorí by si zgustli na tom, keby sa pri privatizácii dostali k takýmto fungujúcim jednotkám. Teraz sa pýtame, kam patríme, lebo vtedy sme niekomu nepasovali a ani teraz nepasujeme.“ Predsedu SZVD sme oslovili s požiadavkou, aby nám priblížil bruselské rokovanie o európskom družstevníctve, ktoré dostáva zelenú. Trinásteho februára sa totiž zúčastnil v sídle Európskej komisie na konferencii o družstevníctve, ktorá sa zaoberala aj prípravou tzv. Bielej knihy. Tá by sa mala stať súčasťou predvstupových rokovaní s kandidátskymi krajinami. „Veľké podnikateľské subjekty, kapitálovo silné národné a nadnárodné spoločnosti v Európe neraz zazerajú na

družstevné hnutie

a boli by najradšej, keby nemalo taký podnikateľský priestor, aký si vytvorilo a pôsobilo by len na akejsi regionálnej úrovni. Preto Európska komisia hľadala argumenty na zachovanie družstevníctva a dospela k záveru, že ak by zaniklo, následné ekonomické škody by neuniesli ani vyspelé štáty. Komisia si uvedomila, že globalizácia svetovej ekonomiky môže ohroziť družstevníctvo, a preto sa rozhodla, že družstvá ako významný činiteľ udržania zamestnanosti a služieb obyvateľstvu treba zachovať. Musia dostať možnosť

cezhraničnej spolupráce a tiež sa spájať na národnej a nadnárodnej úrovni. Je nám sympatické, že oslovili aj kandidátske krajiny. Chceli sa tak pri príprave

Bielej knihy

vyhnúť prípadnej diskriminácii štátov, ktoré sa pripravujú na vstup do EÚ.“ M. Rybár pripomenul, že u nás bola v roku 1992 snaha odstrániť družstevné podnikanie. Vo federálnom zhromaždení sa ho však hoci len tesnou väčšinou hlasov podarilo zachrániť. Podobná situácia však ešte prevláda v niektorých ďalších krajinách, kde sa ozývajú hlasy, že družstvá tu nemali miesto predtým a nemajú čo robiť ani v trhovej ekonomike. „V Bruseli sme požiadali, že keď Európsky parlament Bielu knihu schváli, aby mala mať váhu oficiálneho dokumentu, o ktorom sa budú viesť predvstupové rokovania. Na konferencii vznikli dva základné materiály, ktoré hovorili o situácii a postojoch družstiev v kandidátskych krajinách a v členských krajinách EÚ. Počíta sa s tým, že na záver španielskeho predsedníctva bude Biela kniha schválená.“ Pretože na spomínanom podujatí vystúpil aj predseda Európskej komisie Romano Prodi, spýtali sme sa M. Rybára, aké stanoviská zaujal k európskemu družstevníctvu. „Romano Prodi pripomenul, že pochádza z oblasti, kde je družstevníctvo veľmi silné a kde v mnohých odvetviach viac ako 40 percent produktov pochádza z družstevných firiem. K družstevníctvu má veľmi blízko a uvedomuje si jeho

veľký význam

v procese globalizácie, lebo družstvá v sebe zachovávajú myšlienku, ktorej sa hovorí starostlivosť o komunitu. Je to o ľuďoch, členoch družstva, a tí rozhodujú o podniku. Tým sú vo firmách zachované aj prvky demokratického riadenia. Vidí veľký význam družstiev aj v tom, že nezanikol ich sociálny aspekt, čo dokazujú štatistiky. Aj bohaté štáty, ako povedal predseda Európskej komisie, nie vždy majú dostatok prostriedkov na riešenie sociálnych programov. Družstvá neraz preberajú starostlivosť o chorých, deti, na ich základe vznikajú univerzity, sú činné v zdravotných službách a podobne. Romano Prodi vidí význam aj ako spojivo medzi jednotlivcom a spoločnosťou, lebo globalizácia prináša ľuďom nielen osamostatňovanie sa, ale aj pocity osamelosti. Povedal nám, že sa zasadí, aby Biela kniha bola rýchlo prijatá a mala formu záväzného dokumentu, lebo Európu si nevie predstaviť bez družstevníctva.“ Na otázku, ako vystupovali na stretnutí v Bruseli zástupcovia asociovaných krajín, M. Rybár uviedol, že prezentoval

historickú skutočnosť,

podľa ktorej je Slovensko v podstate najstaršou družstevnou krajinou na svete. „Charakterizovali sme paradox, že Samuel Jurkovič založil u nás prvé úverové družstvo na svete, pričom v súčasnosti naša legislatíva nedovolí vznik takýchto družstiev. V mnohých krajinách sú úverové družstvá veľmi silnou súčasťou ekonomiky. V tejto súvislosti predseda Európskej komisie povedal, že veľké banky sa čoraz viac zahľadievajú do seba. Točením obrovských peňazí strácajú záujem o človeka ako o osobu a klienta. Preto zdôraznil význam úverových a sporiteľných družstiev, ktoré zapĺňajú tento priestor v obciach a menších mestách,“ priblížil M. Rybár myšlienky predsedu Romana Prodiho. M. Rybár ďalej pripomenul, že na založenie družstva stačí len niekoľko zanietených ľudí, pričom v zahraničí to seriózne funguje. „Obec môže poskytnúť vhodné objekty. Členovia družstva nechcú byť milionári, potrebujú však uživiť svoju rodinu. My hovoríme o

non profit

organizácii. Je tým myslená firma, ktorej cieľom nie je vysoký zisk, ale to, že obyvatelia obce majú potrebné služby, sú spokojní a niekoľko ľudí je takto zamestnaných. Takýchto možností, keby sa každý pozrel okolo seba, je veľa.“ M. Rybár hovorí, že teraz majú v súvislosti s privatizáciou zdravotníctva určitý plán. Vo svete sú súkromné družstevné kliniky, ktoré veľmi dobre fungujú. „Pripravujeme medzinárodný seminár, na ktorom chceme okrem iného informovať aj zdravotnícky personál, že je tu aj takáto možnosť, čo by to prinieslo a aké to má výhody. Keď fungujú zdravotnícke zariadenia na báze družstevného podniku v USA, Brazílii, Španielsku, Japonsku, Taliansku, tak prečo by nemohli aj u nás? V Bruseli sme hovorili, že na Slovensku nemá družstevníctvo zlé podmienky, ale niekedy sa v praxi objavia veci, ktorými sú družstvá diskriminované.“ Za príklad diskriminovania uviedol problematiku pozemkov. Štát sa s pozemkami vyrovnal so všetkými subjektmi, okrem družstiev. V bývalom režime si družstvá pozemky

nemohli kúpiť,

lebo neboli socialistickými organizáciami a teraz v trhovom hospodárstve nemajú na to, aby zaplatili vysoké ceny. Predseda SZVD súhlasí s názorom, že vtedy boli družstvá diskriminované z politických dôvodov a teraz ich diskriminujú ekonomické podmienky.

Vladimír Turanský