Keď chémia musí šetriť

Tí, čo zabudli na výchovu dorastu, riskujú budúcnosť

Slovenské chemické a farmaceutické spoločnosti patria medzi najkonsolidovanejšie firmy na Slovensku. Zamestnávajú vyše 37-tisíc pracovníkov a dokážu sa presadiť nielen na domácom trhu, ale aj v zahraničí. V uplynulom roku exportovali produkciu v hodnote vyše 100 mld. Sk. V uplynulých dňoch sme navštívili predstaviteľov niektorých firiem s aktuálnou otázkou, čo vás v súčasnosti najviac zamestnáva. Generálny riaditeľ VÚSAPL Nitra Ing. Jozef Saráz sa už dlhší čas venuje predovšetkým medzinárodnej ekonomickej spolupráci. Na okraj najpálčivejších problémov uviedol: „Málokto si zatiaľ z nás uvedomuje, že ak sa staneme členmi EÚ, mnohé naše podniky nebudú môcť exportovať svoje výrobky, pretože nebudú spĺňať prísne kritériá a pravidlá, ktoré už v týchto krajinách platia a u nás v mnohých podnikoch o nich nevedia zatiaľ vôbec nič. Preto v rámci Zväzu chemických a farmaceutických podnikov venujeme mimoriadnu pozornosť projektom Chemfad a Chemleg, v rámci ktorých už dnes doslova trénujeme na budúce podmienky, ktoré nás čakajú v EÚ. Napríklad,

nebude stačiť

certifikovať iba hotové výrobky, ale certifikované musia byť aj suroviny a ďalšie komponenty a činnosti vo výrobe.“ VD Tatrachema Trnava patrí medzi popredné výrobné družstvá na Slovensku. Úspešne pokračujú v transformácii svojho družstva, aby sa dokázali adaptovať na náročné európske podmienky. Ing. František Ivanič, predseda výrobného družstva Tatrachema Trnava, však problémy vidí nielen v podnikoch, ale aj v proreformnej politike štátu: „Veľmi nás páli prístup vlády k reformám, ktoré v súčasnom období zabezpečuje súčasná vláda. Zdá sa mi, akoby v niektorých otázkach vládol chaos a absentoval určitý systém. Navyše si myslím, že vláda nevytvára adekvátne podmienky, aby sa aj menší slovenskí výrobcovia mohli dostať na trhy EÚ. Určite by sa mala domyslieť podpora domácich výrobcov v ich snahe exportovať svoje výrobky, najmä ak si uvedomíme schodok za 103 mld. Sk medzi dovozom a vývozom. Prakticky neexistuje podpora pri exporte, a takto by sme mohli rozširovať našu produkciu v oveľa širšom meradle v zahraničí. S našou produkciou sme sa už dostali do všetkých supermarketov a hypermarketov na Slovensku, čo vysoko oceňujeme.“ Prezidentom sekcie údržby, výroby, montáží a technológií podnikov chemického, farmaceutického a celulózovo-papiernického priemyslu je Ing. Vendelín Iro. Zamýšľa sa najmä nad prípravou odborníkov, ktorá u nás začína pokrivkávať: „Sekcia, ktorú vediem, zabezpečuje starostlivosť o základné prostriedky a zabezpečujeme aj opravy a rekonštrukcie i s dodávkou potrebných zariadení. V tejto sfére pracujú odborníci rôznych profesií. Potrebujú až 10-ročnú prax, aby boli špičkovými odborníkmi. Žiaľ, situácia sa v poslednom období stáva z tohto hľadiska doslova hrozivou. Na jednej strane podniky

musia šetriť

náklady, väčšinou šetria v starostlivosti o základné prostriedky. Prejavuje sa to aj znižovaním počtu pracovníkov údržby s tým, že práce a dodávky môžu zabezpečiť aj vonkajšie subjekty. Samozrejme, rôzne externé spoločnosti zabezpečujú takúto činnosť. Vo firmách sa tak nevenuje dostatočná pozornosť výchove odborníkov, napríklad zváračov a iných. Zatvárajú sa aj odborné učilištia a nie je záujem o prácu s mladými ľuďmi. Zatiaľ to dokážeme ešte zvládnuť, ale trh práce má tiež svoje možnosti. Napríklad v zahraničí tiež chýbajú rôzne vysokoodborné profesie. Zahraničné firmy bez problémov siahnu po našich údržbárskych odborníkoch, lepšie ich zaplatia a naši odborníci z rôznych profesií pochopiteľne odchádzajú do zahraničia. Mal by zvíťaziť záujem o výchovu mladých ľudí. Odborníci by sa mali zísť a vyriešiť potrebné podmienky, aby učilištia mohli dobre fungovať. Musíme nájsť efektívne riešenie, pretože pokiaľ sa nenájde, nebude mať kto v týchto profesiách čierneho remesla kvalifikovane robiť. Zdá sa mi, akoby sme zabúdali, že hodnoty sa produkujú nie na rôznych úradoch, ale priamo na pracoviskách.“

Jozef Kunik