![]() |
|
||||||||||||||||
Štvrtok 21.Februára 2002 |
|
![]() |
![]() |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Len keď im pomôžu colníciAž 90 % neidentifikovateľných platieb do Recyklačného fondu Zákon o odpadoch, ktorý po takmer trojročných diskusiách vstúpil do platnosti 1. júla 2001, zriaďuje aj neštátny účelový Recyklačný fond. Jeho cieľom je podporiť využitie odpadov ako druhotnej suroviny a tiež podporiť separáciu komunálneho odpadu. Fond sa tvorí z poplatkov výrobcov a dovozcov vybraných komodít, ktoré musia na účet fondu odvádzať už od 1. januára tohto roka. Konkrétne ide o nasledujúce komodity - opotrebované batérie a akumulátory, odpadové oleje, opotrebované pneumatiky, viacvrstvové kombinované materiály, elektronický šrot, plasty, žiarivky s obsahom ortuti, papier, sklo, staré vozidlá (termín platby poplatkov je posunutý). Dovedna by sa tento rok malo do fondu dostať približne 1,2 mld. Sk. Výšku poplatkov stanovuje vyhláška ministerstva životného prostredia. Výrobca platí príspevok vo štvrťročných rovnakých zálohových platbách splatných vždy do desiateho dňa príslušného štvrťroka. Zúčtovanie potom urobí do konca februára nasledujúceho kalendárneho roka. Dovozca však musí platiť príspevok pred uskutočnením dovozu, a tak nečudo, že importéri protestujú a cítia sa oproti domácim výrobcom diskriminovaní. No fond sa snaží hľadať cesty, ako im vyjsť v ústrety. Paradoxne však v súčasnosti najväčší problém predstavujú vybrané poplatky. Prečo? Len za prvý mesiac fungovania fondu prišlo na jeho účet až 90 % neidentifikovateľných platieb. Sú to také platby, ktoré v symboloch: konštantný, variabilný, špecifický a správa pre prijímateľa majú vypísané nesprávne údaje alebo vôbec žiadne. Takéto platby museli pracovníci fondu identifikovať ručne pomocou prístupných databáz a obchodného registra. Niektoré z nich, a to tie, ktoré neobsahovali žiadne údaje okrem zaplatenej sumy, museli byť poukázané naspäť na účet do banky, odkiaľ prišli. V takomto prípade, samozrejme, nebol v zmysle zákona príspevok uhradený a Recyklačný fond nemôže naň vystaviť ani potvrdenie. Ak teda až 90 % platieb nespĺňa všetky stanovené kritériá, je jasné, že platitelia poplatkov by sa viac mali zaujímať o to, kam posielajú svoje peniaze. Veď nezaplatenie príspevku znamená porušenie zákona. Zo stanoviska zástupcov fondu vyplýva, že pri poukazovaní platieb sa treba riadiť pokynmi Recyklačného fondu. Okrem toho na internetovej stránke fondu zriadili pomôcku, ktorá povinným osobám umožní ich platby identifikovať správne. Pokiaľ ide o začatie práce fondu, otvorených otázok je viac. Jednu z nich predstavuje aj kontrola dovezených komodít na colniciach. Colné orgány kontrolovať dodržiavanie litery zákona nemôžu, lebo im to neprikazuje zákon, a tak kontrola zostáva len na pleciach inšpekcie životného prostredia. Avšak tá je už pre finančné suchoty niekoľko rokov personálne poddimenzovaná, a tak nás zaujímalo, ako sa bude tento problém riešiť. Z vyjadrenia zástupcov fondu vyplýva, že mechanizmus kontroly platieb do Recyklačného fondu nie je záležitosťou Recyklačného fondu. Kontrolnými orgánmi sú orgány štátnej správy odpadového hospodárstva. Nielen inšpekcia, ale aj krajské a okresné úrady. Podľa informácií, ktoré sa nám podarilo získať, Inšpekcia životného prostredia SR plánuje reagovať na situáciu a prijať ďalších pracovníkov. Navyše, predstavitelia Recyklačného fondu iniciovali aj rokovanie na úrovni krajských a okresných úradov životného prostredia, ktoré by tiež mali do procesu kontroly zasiahnuť. Či sa však podarí bez colníkov, čiže zmeny legislatívy (čo však nie je v kompetencii predstaviteľov Recyklačného fondu) dosiahnuť v kontrole viditeľný pokrok dopredu, odborníci vážne pochybujú. Zdena Rabayová |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. |