Záujem o solventnú klientelu

Lepšie predpoklady na vytváranie pracovných miest

Podporné programy cestovného ruchu na rozvoj podnikania a regiónu sa pomaly, ale iste, a to aj vďaka tlaku verejnosti, dostávajú do centra pozornosti vlády a zástupcov parlamentu. Podľa nového rozpočtu podporných programov, ktorý pribudol k bežnému rozpočtu sekcie cestovného ruchu MH SR, bude možno na podporu podnikateľských aktivít a na rozvoj regionálnej politiky cielene rozdeliť 263,7 mil. Sk. Podľa informácií Ing. Zuzany Dúžekovej, generálnej riaditeľky sekcie cestovného ruchu MH SR, je to oveľa viac ako v minulom roku, keď na rozvojové programy sa pôvodne pridelilo len 70 mil. Sk, z toho 45 mil. Sk na rozvoj podnikania financovaný prostredníctvom Slovenskej rozvojovej a záručnej banky a 25 mil. Sk na granty poskytované cez Pilotnú grantovú schému cestovného ruchu. V centre pozornosti zostávajú investičné programy, ku ktorým sa zaraďuje Program podpory cestovného ruchu č. 5, určený malým a stredným podnikateľom, a Pilotná grantová schéma cestovného ruchu, o ktorú sa môžu uchádzať okrem podnikateľov aj obce a združenia cestovného ruchu. Program podpory cestovného ruchu je štátom usmerňovaná finančná pomoc zameraná najmä na rozširovanie a zvyšovanie kvality materiálno-technickej základne cestovného ruchu. Formou poskytovania nenávratného finančného príspevku

uľahčujú záťaž

podnikateľov pri investíciách, a tým prispievajú k stabilizácii podnikateľskej sféry a motivujú zvyšovanie kvality zariadení. Až do novelizácie štátneho programu táto štátna pomoc nadväzovala na existenciu úverového vzťahu, čím sa podstatne zúžil okruh možných žiadateľov. Aktualizované, v poradí už piate znenie programu nielenže zladilo jeho kritériá so zákonom o štátnej pomoci, ale rozšírením okruhu tematických zameraní projektov prinieslo nové možnosti pre podnikateľov. Kým v roku 1999 sa touto cestou cez Slovenskú záručnú a rozvojovú banku podporilo 14 projektov za 14,5 mil. Sk, v roku 2000 to bolo už 44 projektov za 45,2 mil. Sk a v minulom roku až 105 projektov za 91,7 mil. Sk. Na tento rok sa vyčlenilo na tento program 161,9 mil. Sk. Hlad po investičných zdrojoch je však veľký. Ing. Miroslav Grešo, riaditeľ združenia prevádzkovateľov lanoviek a vlekov Lavex, hovorí, že program umožnil rozvoj technického zasnežovania, ale mešká zavádzanie nových technológií a nadväzujúcich vyvolaných investícií. Je potrebné investovať nielen do osobných horských dopravných zariadení, ale aj do snehových zábran, protilavínovej záchrany, treba zlepšiť bezpečnosť lyžiarskych zjazdových dráh atď. Niektoré

z veľkých investícií,

ako sú napríklad do horských dopravných zariadení, sa riešia s dodávateľom či už formou lízingu alebo zmluvne upravených platobných podmienok. Na druhej strane treba podporiť rozvoj služieb, ktoré sú vo svete v horských zimných strediskách bežne dostupné. Nespokojnosť s faktom, že z programu podpory je vyčlenené ubytovanie v súkromí, vyslovuje predseda Slovenského zväzu vidieckej turistiky a agroturistiky Ing. Július Hudec. Ekoturistika, v súčasnosti najmodernejšia a najrýchlejšie sa rozvíjajúca forma cestovného ruchu, má v programe červenú. O tento druh turistiky má záujem solventná klientela z ekonomicky vyspelých krajín, ktorá na druhej strane v prípade ubytovania vyžaduje vysoký štandard. A keďže domy sa v minulosti neprojektovali s dvoma-tromi kúpeľňami, kvalita ubytovania na súkromí na Slovensku pokrivkáva dokonca aj v porovnaní s ubytovaním v Poľsku. Za veľký úspech môžeme tiež označiť aj program Pilotnej grantovej schémy pre cestovný ruch. V minulom roku bolo z celkového počtu 505 žiadateľov podporených 105 projektov v celkovej sume 86 mil. Sk. Kým v minulom roku štát prispel do uvedeného programu sumou 25 mil. Sk, v tomto roku je to už 45 mil. Sk. Platnosť Pilotnej

grantovej schémy

je predĺžená do 30. júna, pretože ku koncu roka predložilo na zúčtovanie projektov len 99 žiadateľov v celkovej hodnote 53,964 mil. Sk. V súčasnosti sa rokuje s príslušnými úradmi o možnostiach pokračovania, čiže vyhlásenia nového ročníka grantovej schémy. Jej výhodou je, že podporuje nielen investičné, ale aj neinvestičné projekty ako zvyšovanie odborných znalostí a zručností pracovníkov cestovného ruchu prostredníctvom tréningových programov a špeciálne sa zameriavajú na podporu regionálneho rozvoja prostredníctvom združení, regionálnych organizácií a iných foriem koordinácie a spolupráce na miestnej a regionálnej úrovni. Podporiť regionálny rozvoj, a to s dôrazom na zvýšenie kvality marketingovej práce, má za úlohu jeden z podprogramov Slovenskej agentúry pre cestovný ruch (SACR), na ktorý je vyčlenených 5 mil. Sk. Regionálny marketing by mal pomôcť skvalitniť aj program, ktorého cieľom je zostavenie integrovaného turistického informačného systému (vyčlenených 30,8 mil. Sk).

Rudolfa Vallová