BANKY LEN FLIRTUJÚ?

Viceguvernérka NBS Elena Kohútiková pokladá ukončenie reštrukturalizácie bánk v SR po dokončení zmeny vlastníckych vzťahov, navŕšení kapitálu a zmeny správania sa bánk s podmienkou, že nový vlastník bude podnikať podľa zásad obozretného podnikania. Na obhájenie privatizácie bánk používa ako príklad vývoj v Japonsku, kde došlo k oddlženiu bánk bez zmeny vlastníckych vzťahov. Následne znova vznikli problémové úvery. Za predaj 24 % v ČSOB štát získal 15,7 mld. Sk, za predaj Slovenskej sporiteľne 18,3 mld. Sk, VÚB 21,2 mld. Sk, za Poľnobanku 1,3 mld. Sk a takmer 9 mld. Sk za IRB. Poslankyňa NR SR Brigita Schmögnerová zosumarizovala, že celkovo príjmy tvoria približne 68 mld. Sk. Náklady na rekapitalizáciu VÚB, IRB, SLSP dosiahli 18,9 mld. Sk a náklady z transferov zlých úverov do Slovenskej konsolidačnej a Konsolidačnej banky Bratislava tvoria (po odrátaní rezerv) 105 mld. Sk. Celkové náklady tak dosiahli 123,9 mld. Sk. Privatizačný proces kompenzoval časť z týchto štátom vynaložených peňazí. Podpredseda vlády pre ekonomiku Ivan Mikloš je pevne presvedčený o nevyhnutnosti podniknutých krokov. Za jeden z najzreteľnejších prejavov makroekonomickej nerovnováhy v minulosti označil vysoké úrokové sadzby. Ponúkali síce občanom možnosť výhodne zhodnocovať úspory, výrazne sa však podpísali pod zhoršovanie finančnej situácie podnikateľského sektora. Drahé peniaze znižovali konkurencieschopnosť slovenských podnikov a následne výkonnosť celej ekonomiky. Napriek tomu, že inflácia sa v roku 1998 pohybovala pod úrovňou 6 %, úrokové sadzby prevyšovali 20 %. Podľa I. Mikloša prudký pokles úrokov na medzibankovom trhu priniesol v roku 2000 zníženie úrokových sadzieb z nových úverov. Kým priemerná úroková sadzba z čerpaných úverov dosiahla v októbri 1998 podľa údajov NBS 23,5 %, v septembri 2001 to bolo už len 9,1 %. Podnikateľom sa podstatne znížili náklady. Podľa opozičných politických strán však samotná reštrukturalizácia nenastala, len sa

oddlžili banky

na ťarchu občanov. Pracujú naďalej tými istými metódami, ktoré spôsobili vznik nedobytných úverov. Predsa nemá zmysel zobrať zlé úvery z bánk, ak nastala zmena iba v bankovom, bez toho, aby sa ozdravené banky prejavili pružnou úverovou politikou pri ozdravovaní podnikateľského sektora. Sergej Kozlík reštrukturalizáciu bankového sektora vníma stále ako nedotiahnutý proces, pritom celkovú stratu z reštriktívnych opatrení Dzurindovej vlády odhaduje na 600 mld. Sk. Miroslav Maxon pripúšťa, že z toho na prelome rokov 1999/2000 vláda vynaložila minimálne 150 mld. Sk na kapitálové posilnenie a očistenie úverového portfólia troch bánk s majetkovou účasťou štátu (VÚB, SLSP a IRB). Banky však výhodnejšie podnikateľské úvery prakticky neposkytujú. Ku koncu roku 2000 poskytla VÚB úvery za 103,5 mld. Sk (v roku 1999 za 92 mld. Sk). Prezident VÚB Ladislav Vaškovič v tom čase priznal, že po odsune

zlých úverov

do konsolidačných agentúr sa štruktúra úverového portfólia banky zmenila najmä v neprospech agrosektora a ťažkého priemyslu. Insolventnosť vyústila v nejednom prípade do tunelovania podniku a banky prišli o peniaze. Zamerali sa preto na vklady občanov, kde je pozícia finančnej inštitúcie pevnejšia.

Podľa Antona Bonka z SOPK, banky nemajú na čo čakať: úroková miera klesla už vlani v priemere na 10,5 % a v takýchto podmienkach v liberálnej trhovej ekonomike je reštrukturalizácia výroby vecou mikroekonomiky. Ak sa sprivatizované banky nezačnú správať podnikateľsky a budú úverovať projekty modernizácie len v niekoľkých špičkových podnikoch (kde sa im peniaze otočia s istotou), tak 150 mld. Sk na ozdravenie bankového sektora vyletí hore komínom. Prezident Združenia priemyselných zväzov (ZPZ) SR Jozef Uhrík pri hľadaní možností

ako dosiahnuť,

aby reštrukturalizácia bánk následne prešla do nevyhnutnej obnovy a finančnej stimulácie podnikovej sféry, očakáva, že vo vláde prejde návrh na vytvorenie Slovenského fondu rizikového kapitálu. Zakladateľom bude ZPZ SR (34 % akcií), MH SR (33%) a Slovenská konsolidačná (33 %). Obaja 33-percentní akcionári vložia po 300 mil. Sk. J. Uhrík neskrýva, že ďalšie peniaze by mali prísť z v EÚ, zo zahraničných i z domácich bánk, ktoré by už so slovenskými podnikmi nemali len flirtovať, ale začať vážne „chodiť“.

Tibor Bucha