Diaľnice nepotrebujú slová

Do Európy sa ideme pripojiť rýchlostnou cestou?

O pomalej výstavbe diaľnic sa u nás v poslednom čase rozhorčene vraví nielen medzi motoristami, ale aj nezávislými odborníkmi. Problém je v tom, že za vlády súčasného kabinetu sa postavilo iba minimum nových diaľnic a prakticky sa zastavila nielen ich výstavba, ale až na výnimky aj život v stavbárskych podnikoch, ktoré budovali diaľnice. Už dnes je každému jasné, že výroky typu diaľnice nie sú pre nás prioritné, a preto ich umŕtvujeme, boli pre Slovensko a jeho infraštruktúru veľmi škodlivé. Navyše výstavba diaľnic prináša nielen vyššiu efektívnosť prepravy, možnosť rozvoja regiónov, zvýšenie kultúry a bezpečnosti cestovania, ale aj vyššiu zamestnanosť a pre štát napríklad odvody. Podľa pôvodného harmonogramu odovzdania diaľnic do prevádzky, na európskych ťahoch na Slovensku ( E 50 a E 75 ) sa mala odovzdať celá trasa z Bratislavy do Žiliny v roku 2002, trasa cez Čadcu - Skalité, čiže až po poľskú hranicu v roku 2003 a tunel Martin - Žilina v roku 2006. Tento cestný ťah je súčasťou európskych koridorov a obsluhuje aj relatívne priemyselnejšiu oblasť, s vyšším počtom obyvateľov, ako tzv. výhodnejší južný ťah. Znamenalo by to rýchlejšiu návratnosť pre našu ekonomiku, žiaľ, v súčasnosti nemáme financie na budovanie oboch diaľničných ťahov. Harmonogram výstavby diaľnic, ktorý prijala súčasná vláda po svojom nástupe, pôvodné plány a termíny výstavby diaľnic na Slovensku sa nielen spomalili, ale doslova zastavili výstavbu úsekov, ktoré sú súčasťou európskych koridorov na našom území. Ján Mišura, riaditeľ SOPK, Regionálna kancelária severoslovenského regiónu, na okraj výstavby diaľnic v tejto časti Slovenska zdôraznil: „V roku 1999 sa zakonzervovala stavba za Považskou Bystricou v smere na Martin, Poľsko a Česko. Konfliktný tranzit cez Považskú Bystricu sa používa len ako účelová argumentácie. Tiež sa zakonzervoval úsek zo Skalitého do Čadce, ktorý sa má začať stavať až v roku 2003, pritom len na konzerváciu sa od roku 1999 do roku 2002 vynaloží približne pol miliardy korún. V roku 1999 sa zakonzervovala aj stavba tunela Ovčiarsko. Zdá sa, že aj diskusie okolo výhodnosti úsekov cez Rajec a Oščadnicu boli po roku 1999 umelo a zrejme účelovo vyvolané (výdavky len na projekty dosiahli výšku 70 mil. Sk) a zdržujú výstavbu v smere na Poľsko a Martin. Prijatie novej koncepcie výstavby diaľnic okrem iného spôsobí aj to, že 9,9 km dlhý úsek Ladce - Sverepec, ktorý sa začal stavať už v roku 1998, sa plánuje dokončiť až v roku 2005. Osem rokov na výstavbu tohto úseku, ktorý je časťou európskeho koridoru, je priveľa aj medzi amatérmi, pritom však 12-kilometrový úsek rýchlostnej komunikácie pri Tornali, ktorý sa začne stavať v roku 2002, sa má dokončiť už za štyri roky. Pred rokom schválila vláda nový projekt výstavby diaľnic. Podľa tohto projektu sa v rokoch 2001 a 2002 preferuje financovanie stavieb vnútroslovenských komunikácií a nie európskych koridorov cez naše územie. Čiže peniaze sú, avšak určujú sa na vnútrozemské úseky ciest, konkrétne na úseky Nová Baňa - Rudno, Nová Baňa II. etapa, Rudno - Žarnovica, Budča - Kováčová a Figa - Tornaľa. Je to možné aj preto, že financie na diaľnice sa od roku 2001 ťzlúčiliŤ s financiami, ktoré sú určené na vnútrozemské rýchlostné komunikácie,“ toľko Ján Mišura. V poľskom denníku Gazeta Wyborcza v uplynulých dňoch minister Jozef Macejko na otázku, kedy sa obe krajiny spoja diaľnicou, okrem iného povedal: „V minulom roku sme podpísali zmluvu s Poľskom, že do roku 2005 by mali byť vykonané práce tak na poľskej, ako aj na našej strane, ktoré umožnia otvorenie hraničného priechodu Zwardoň - Skalité pre všetky druhy vozidiel. Na slovenskej strane na úseku vedúcom k hranici to nebude diaľnica, ale rýchlostná cesta. Vláda vynakladá na výstavbu diaľnic ročne približne 10 mld. Sk. Ak vezmeme do úvahy index 1,3 zvýšenia nákladov v roku 2002, v porovnaní s cenami v roku 1998, potom suma smerujúca do výstavby je v tomto roku reálne menšia než bola v roku 1998. Bývalá ministerka financií Schmögnerová tvrdila, že na výstavbu diaľnic niet peňazí, pritom sme však od roku 2000 dostatočne nečerpali (okrem Bratislavy) nenávratné či bezúročné financie na diaľnice z fondov EÚ. Plne ich pritom využíva Rumunsko aj Poľsko. Veľmi jasný názor má na výstavbu diaľnic aj prezident Zväzu stavebných podnikateľov Slovenska Ing. František Slávik. Na okraj výsledkov uplynulého roka okrem iného uviedol: „Treba povedať, že sa, žiaľ, skutočne napĺňa ten program výstavby diaľnic, ktorý vláda schválila. Avšak stavební podnikatelia a motoristi vôbec nie sú spokojní s týmto programom. Objem, ktorý bol vo výške 32 mld. Sk určený na obdobie štvorročnej vlády, síce zabezpečoval nejaký postup prác, ale na druhej strane to bol objem veľmi nízky najmä z hľadiska, čo Slovensko v tejto oblasti potrebuje. Ďalším problémom, na ktorý už upozorňujeme vyše tri roky, je skutočnosť, že tento program, tzv. B variant i tzv. nový projekt nezabezpečuje výstavbu žiadnych nových úsekov. Projekt síce rieši výstavbu diaľničnej siete v Bratislave a potrebných obchvatov hlavného mesta, avšak na druhej strane zabúda na iné regióny Slovenska. Treba veľmi kriticky povedať, aj z hľadiska hrozivej nezamestnanosti najmä vo východných regiónoch, ktorá sa pohybuje medzi 27 až 30 percentami, že v tejto oblasti sa výstavba diaľnic (okrem tunela Branisko) v podstate pozastavila. Má to vážne dôsledky nielen v nezamestnanosti, ale aj v nevyužívaní mechanizmov, ktoré si firmy podľa potrieb pôvodných zámerov nakúpili.“ Jozef Kunik