Ešte musíme prebudiť dopyt

Ovocie spolupráce domáceho výskumu s priemyslom

Bola to iná módna prehliadka, než na aké sme zvyknutí. Na móle sa síce predvádzali modelky a modely, ale oblečené mali na pohľad obyčajné veci - rovnošaty zdravotných sestier a lekárske plášte, tričká pre hokejistov a teplákové súpravy, župany. V skutočnosti to neboli obyčajné veci a prehliadka spomínaných odevov bola prezentáciou výsledkov výskumu Antimikrobiálny program v textilnom priemysle, s ktorým prišli na výstavu Trenčín Mesto módy pracovníci VÚTCH - Chemitex Žilina. Textílie a pleteniny z antimikrobiálneho vlákna a oblečenie z nich zhotovili v spolupracujúcich podnikoch: Slovenka Banská Bystrica, BZ-Texicom Ružomberok a Technopol Trikota Vrbové. Pred prehliadkou odznela prednáška pre odborníkov, na ktorej sa zúčastnili nielen zástupcovia textilných a odevných firiem, ale - ako nám povedala jedna z výskumníčok Ing. Vladimíra Pápajová - i predstavitelia nemocníc, potenciálni používatelia antimikrobiálnych odevov. Tie majú vlastnosť zamedziť rozmnožovaniu

baktérií v oblečení,

čo ocenia pracujúci v prostredí, kde dochádza ku kontaminácii (zdravotníctvo, biochemické laboratóriá, potravinárstvo), ale aj športovci (baktériám sa výborne darí v prepotených dresoch) a ľudia dočasne odrezaní od možnosti použiť kúpeľňu (vojaci, horolezci atď.) Antimikrobiálna úprava je možná aj pri netkaných textíliách používaných napríklad do filtrov. Ak sa v klimatických zariadeniach použijú antimikrobiálne filtre, možno predísť známemu efektu „chorej budovy“, keď sa z baktériami zamoreného filtra dostanú zárodky chorôb prostredníctvom klimatizácie do celého komplexu. Zdrojom antimikrobiálneho účinku je aditívum Biostat Ž. To sa pridáva do syntetických materiálov (polyesteru, polypropylénu či polyamidu) ešte pred zvlákňovaním. Pri výrobe zmesových tkanín či pletenín s bavlnou sa pokračuje klasickými postupmi. Aj keď mikrobiálne textílie nie sú na svetovom trhu novinkou, samotné patentované aditívum Biostat Ž novinkou je. Jeho autorka, Ing. Viera Kabátová, ho vytvorila na báze

biogénneho striebra,

pričom využila antimikrobiálny účinok striebra známy už v rímskych časoch. Rímske légie pri vojenských ťaženiach využívali strieborné nádoby na prepravu potravín, aby sa chránili proti, v tom čase zaiste nebezpečným, infekciám. „Je to projekt, ktorý sme začali oficiálne k 1. januáru 2000,“ informoval riaditeľ VÚTCH - Chemitex Ing. Jozef Šesták, CSc., „pričom sme sa naň, samozrejme, pripravovali v určitom predstihu. Celkový rozpočet na riešenie dosiahol 25,36 mil. Sk, pritom polovica sa financovala z prostriedkov štátu (MH SR) a ďalších 50 % sme získali združením prostriedkov podnikateľských firiem.“ Na projekte spolupracoval Výskumný ústav chemických vlákien Svit, Chemosvit Fibrochem Svit ako producent polypropylénových antibakteriálnych vláken a už spomínané výrobné podniky. Podľa Ing. Jany Lajdovej z Technopolu Trikota Vrbové cieľom projektu je zvýšiť

úžitkovú hodnotu

výrobkov vyrábaných na tých istých technologických zariadeniach so zlepšeným know-how. Podnik v minulom roku vyvinul tri nové osnovné úplety vhodné na výrobu županov, podšívok do teplákových súprav a športových súprav pre hokejistov a basketbalistov. Výrobky vytvárajú na tele a okolo neho ozónovú vrstvu, ktorá pomáha ničeniu baktérií a zabráneniu ich rastu. „Projekt je ešte stále v štádiu vývoja, ale po roku spolupráce môžeme potvrdiť, že pri výrobe týchto troch druhov úpletov je zabezpečená reprodukovateľnosť,“ tvrdí Jana Lajdová. Rovnakého názoru sú aj zástupcovia Slovenky Banská Bystrica. Jej výrobno-technický riaditeľ Ing. Ladislav Varga vidí prínos Biostatu Ž v ďalších možnostiach inovácie a v lepšom presadení sa v spodnom pletenom ošatení a oblečení pre výkonných aj rekreačných športovcov. Najväčší záujem o mikrobiálne textílie a pleteniny zo SR na báze Biostatu Ž prejavili doteraz škandinávske krajiny. Výrobcovia sú pripravení spustiť sériovú výrobu, treba však ešte prebudiť dopyt. Aj doma.

Zuzana Krútka

Rudolfa Vallová