Skutočne je chyba vo vybavovaní len na slovenskej strane?
Slovensko môže z programu ISPA získať viac finančných prostriedkov, ale musí byť schopné predložiť kvalitné projekty. Tie by však nemali byť zamerané len na oblasť kvality vôd, ale aj na ochranu ovzdušia a odpadové hospodárstvo. To je posolstvo, s ktorým som prišla na Slovensko, zdôraznila komisárka Európskej komisie pre životné prostredie Margot Wallströmová. Podľa nej daňovníci z krajín EÚ musia mať dostatok záruk, že sa ich peniaze využijú účelne a efektívne. No či si Slovensko a najmä rezort životného prostredia v tomto smere zaslúžia kritiku, sa dá diskutovať. Už v roku 2000 minister životného prostredia SR László Miklós poukazoval na problémy, prečo sa dovtedy nevedeli prostriedky z ISPA vyčerpať. V snahe ich riešiť urobil viacero iniciatívnych krokov. Jednou z bŕzd využívania prostriedkov ISPA bola absencia priamej komunikácie medzi Bruselom a ministerstvom životného prostredia, a to bez sprostredkovania Úradu vlády SR, lebo tam sa často projekty a informácie zdržali, prefiltrovali a najrôznejším spôsobom zmenili. Druhou príčinou bol nedostatok skúseností s predkladaním a so zložitým vyplňovaním projektov, ale aj s nedostatkom odborníkov, ktorí by jednoducho vedeli, ako na to. Za najzávažnejší dôvod pomalého schvaľovania projektov však možno považovať rozhodnutie EÚ schvaľovať len veľké projekty. Z hľadiska EÚ je jednoduchšie posudzovať jeden projekt v určitej hodnote ako niekoľko menších. Ak však na druhej strane treba pri získaní podpory z ISPA polovicu projektu financovať z domácich zdrojov, každému je jasné, že pre väčšinu obcí a miest na Slovensku znamenala a dodnes znamená ponúkaná pomoc len utópiu. No vytrvalé presvedčovanie a argumentovanie predstaviteľov ministerstva životného prostredia (ale aj zástupcov rezortov životného prostredia z ostatných asociovaných krajín) zrejme napokon predsa len dosiahne očakávaný ohlas). M. Wallströmová počas svojej minulotýždňovej návštevy zdôraznila, že aj menšie projekty môžu mať úspech. Treba ich len pospájať, čiže zastrešiť pod nejaký konkrétny program. Dokonca uviedla, že podporu môžu získať aj spoločné projekty dvoch krajín. Pripomeňme, že priblíženie sa slovenskej environmentálnej legislatívy k legislatíve EÚ si v praxi vyžiada obrovské prostriedky. Ich výška sa do roku 2035 odhaduje až na 440 mld. Sk (investičné aj prevádzkové náklady). Jednu z ciest ich získania predstavujú práve predvstupové programy EÚ - nielen ISPA, ale aj PHARE a SAPARD. V tejto súvislosti treba za veľký pokrok označiť fakt, že vláda bude spolufinancovať projekty ISPA až do výšky 25 %. V ojedinelých prípadoch, keď sa ukáže, že projekt je environmentálne veľmi významný a samosprávy nebudú mať na jeho financovanie, je možné zvýšiť pomoc štátu. Pokiaľ ide o program ISPA, využívanie prostriedkov z neho sa v poslednom období viditeľne pohlo dopredu. Ku koncu minulého roka už boli podpísané štyri finančné memorandá pre projekty čistiarne odpadových vôd na pravom brehu Trenčína, rozšírenie čistiarne odpadových vôd v Nitre a na systém nakladania s odpadovými vodami v Banskej Bystrici a v Komárne. Všetky doteraz schválené projekty súvisia so zlepšovaním kvality vody a s ochranou zásob pitnej vody. Veď práve najväčšiu časť z uvedených 440 mld. Sk tvoria potrebné investície do oblasti ochrany vôd. Pokiaľ však ide o výhrady ku kvalite projektov, treba dodať, že niektoré budú ešte dlho pretrvávať. Dôvod? Na Slovensku ešte nie je uskutočnená transformácia vodární a kanalizácií, nevieme vývoj cenovej politiky vodného a stočného, financovanie samospráv bude ešte dlho otvorenou otázkou.
