Málo informovaní zákazníci

Vo vlastnom záujme kupujme zdravé potraviny aj šatstvo

Aj keď je zdravie v rebríčku hodnôt našich obyvateľov na poprednom mieste, v praxi to celkom tak nie je. Pre zákazníka, ktorý má hlboko do vrecka, je pri kúpe rozhodujúca predovšetkým cena. Spravidla mu však chýbajú informácie o tom, čo môže spôsobiť textil pochybného pôvodu, ktorý kúpi na trhovisku. „Málo informácií o vlastnostiach textílií, ako aj o ich používaní a ošetrovaní sa dostáva priamo k spotrebiteľovi,“ hovorí Ing. Jozef Šesták, CSc., riaditeľ VÚTCH Chemitex Žilina. „Náš ústav pôsobí ako autorizovaná skúšobňa SKTC 119 pre skúšanie a certifikáciu textilu a odevov, takže máme podrobné informácie o dovozoch. Priebežne ich aj zverejňujeme.“ Na zvýšenie „kvalifikácie“ spotrebiteľa pripravuje v súčasnosti VÚTCH Chemitex príručku, ktorá ho poučí nielen o symboloch údržby a o tom, čo si má

pri nákupe všímať,

ale aj o nebezpečných látkach, ktoré môžu obsahovať textilné a odevné výrobky. Poradia, ako sa brániť práve tomuto nebezpečenstvu a ako si urobiť kontrolu priamo pri nákupe. Posledná časť príručky má spotrebiteľa informovať o najnovších domácich výrobkoch, ktoré z hľadiska ochrany zdravia a bezpečnosti spotrebiteľa, zvýšenia hygienických vlastností mu môžu ponúknuť vyššiu úžitkovú hodnotu za porovnateľnú cenu alebo aj za menej. O tejto príručke možno hovoriť ako o kroku k informovanosti spotrebiteľa a k vytváraniu zdravého spotrebiteľského povedomia. Ucelený a permanentný program nám v SR ešte v tomto smere chýba, no VÚTCH Chemitex v spolupráci s ATOP a ďalšími inštitúciami sa oň aspoň usilujú. V Českej republike funguje združenie na označovanie textilu, odevných a kožených výrobkov Sotex, ktoré nedávno pripravilo malú školu

kvality textilu,

kde sa spotrebitelia mohli bližšie oboznámiť s výberom textílií, ošetrením, značením a jeho ochranou. Onedlho by aj v SR malo vzniknúť združenie takéhoto zamerania. Má v ňom byť zastúpené VÚTCH, ATOP, Združenie práčovní a čistiarní, ako aj štátne orgány (MH SR, ktoré ma v kompetencii štátnu obchodnú inšpekciu a Úrad pre normalizáciu a skúšobníctvo). Podľa J. Šestáka na Slovensku bude platiť heslo „zdravé potraviny, zdravý odev...“ až vtedy, keď sa legislatíva bude dôslednejšie uplatňovať v každodennej praxi a vytvorí sa silnejšie spotrebiteľské povedomie. Spotrebitelia by mali vedieť, že kým pre domácu výrobu platia technické a hygienické normy, zákonnej certifikácii podlieha len časť importu. O neškodlivosti ostatných výrobkov vystavuje dovozca vyhlásenie o zhode. Hoci spotrebiteľ má zákonné právo žiadať od predajcu preukázanie vyhlásenia o zhode pri nákupe tovaru, bežne sa to nerobí a o tom, čo kúpil, sa presviedča až sám

na vlastnej koži

a veľakrát na svoju škodu. Stačí sa pozrieť na dôvody odmietnutia certifikácie textilu a odevov a na krajiny pôvodu odmietnutého tovaru. Veď až 60 % predstavovali výrobky ázijských krajín (India, Taiwan, Bangladéš, Pakistan a Čína). Objavili sa nevyhovujúce dovozy z exotických krajín - Maroko, Brazília či Malgašská republika. Najmenší podiel odmietnutého tovaru je z Európy a ČR. Medzi dôvodmi odmietnutia predstavuje až polovicu nestálosť vyfarbenia. To je otázka kvality a trvácnosti výrobku. Ďalšie dôvody však predstavujú hrozbu pre zdravie. Prítomnosť formaldehydov, ťažkých kovov (meď, nikel, chróm) či nevyhovujúce pH robia odevy nebezpečnými hlavne pre citlivú detskú pokožku a sú

príčinami alergií,

z ktorých niekedy obviňujeme syntetické vlákna. Pritom môže ísť o výrobky z prírodných materiálov s nevhodnou úpravou. Medzi certifikovanými výrobkami patrí trojštvrtinový podiel importom z Európy. Evidentné však je, že v skutočnosti nejde o európsku produkciu, ale o reexporty. Veď napokon ak v rokoch 1997 - 1998 dovoz z Turecka predstavoval 33 - 37 %, v minulom roku sa znížil na 7 %. Aj z tohto uhla pohľadu by sme mali vnímať aktivitu Kupujme lepšie Slovensko. Hádam sa jej podarí dostať do povedomia verejnosti fakty o kvalite domácej

Rudolfa Vallová

Zuzana Krútka