Nový prúd v elektrotechnike

Sľubovaná infraštruktúra priemyselným parkom chýba

Elektrotechnický priemysel SR zaznamenal v roku 2001 celkové tržby v objeme 58,280 mld. Sk, z čoho vývoz bol za 40,44 mld. Sk. Znamená to zvýšenie tržieb oproti roku 2000 o 12,4 % a exportu tohto odvetvia o 22,8 %. Generálny sekretár Zväzu elektrotechnického priemyslu (ZEP) SR Anton Lancík tvrdí, že podiel elektrotechniky na celkových tržbách v spracovateľskom priemysle dosiahol 10,8 % a podiel exportu - 12,0 %. Vlaňajšie výsledky názorne ukazujú, že sme príliš malá krajina na to, aby sme robili všetko. Tieňový minister hospodárstva HZDS-ĽS Tibor Mikuš to názorne prirovnal k dianiu v športe, kde sa pod zimnými olympijskými kruhmi opakovane ukazuje, že SR s päť miliónmi obyvateľov nemá na to, robiť si najvyššie ambície vo všetkých disciplínach. Spravidla to skončí tak, že odídeme z bojiska s prázdnymi rukami. Aby sa takýto čierny scenár nenaplnil v hospodárskej sfére, transformácia ekonomiky Slovenska by sa mala sústrediť na štyri až päť rozhodujúcich odvetví. Z dlhodobého hľadiska budú mať prioritu, štát pomôže dotvoriť podmienky, aby skutočne stimulovali zahraničných investorov, aby sme ešte aj z procesu neúprosnej globalizácie svetovej ekonomiky vyťažili pre seba čo najviac. Elektrotechnický priemysel sa ukazuje ako

jedno z odvetví,

ktorý má predpoklady rozvíjať sa. Priemerný evidovaný počet pracovníkov v 180 vykazovaných podnikoch a organizáciách odvetvia bol 45 430 a oproti minulému roku (s vykázanými 197 organizáciami) sa zvýšil o 0,8 %. Produktivita z tržieb na pracovníka potom predstavovala asi 1 207 600 Sk (zvýšenie o 5,8 %) pri priemernej mesačnej mzde 12 648 Sk (oproti 11 649 Sk v predchádzajúcom roku je to zvýšenie o 8,6 %). Produktivita z tržieb na pracovníka pritom dosiahla iba 90,9 % hodnoty tohto ukazovateľa v spracovateľskom priemysle.

Hospodársky výsledok elektrotechnického priemyslu bol v roku 2001 na úrovni 3,3 mld. Sk (medziročné zvýšenie o 40,3 %). Investície, ktoré dosiahli 3,41 mld. Sk, sa zvýšili o 2,7 %. V rámci spracovateľského priemyslu predstavovali 9,3 %. Pridaná hodnota v odvetví dosiahla 15,64 mld. Sk, čo je zvýšenie o 11,5 %. Z hľadiska výrobkových skupín rástli v roku 2001

najmä tržby

v kategóriách výroba kancelárskych strojov a prístrojov. Hoci ešte rok predtým stagnovala, vlani vykázala nárast o 62,4 %, druhá v poradí výroba slaboprúdových zariadení a prístrojov o 44,2 %. V tejto skupine sa najviac (o 57,4 %) zvýšil export. Tržby z výroby elektrických strojov a prístrojov sa zvýšili o 11,1 %, oproti tomu výroba zdravotníckych, presných a optických prístrojov klesla z hľadiska tržieb o 26,5 %. Rapídne rástli investície vo výrobe kancelárskych strojov a prístrojov, a to až na trojnásobok - o 315,8 %. V elektrických strojoch a zdravotníckych prístrojoch bol medziročný rast investícií medzi 7 a 10 %. Vo výrobe slaboprúdových zariadení sa investovalo o 17,9 % menej. Najväčší úbytok zamestnancov (o 20,7 %) zaznamenala v minulom roku výroba zdravotníckych, presných a optických prístrojov. Vo výrobe kancelárskych a elektrických strojov a prístrojov počet pracovníkov rástol v miere medzi 6 a 14 %. Ak by sa v roku 2002 podarilo

ďalej posunúť

myšlienku elektrotechnického priemyselného parku, mohol by znamenať ďalší posun vpred. To by však musela predovšetkým vláda M. Dzurindu, plniť to, čo tak pekne formulovala aj v programovom vyhlásení. Štát totiž má povinnosť budovať v priemyselných parkoch nevyhnutnú infraštruktúru a priamo na Záhorí sa minulý týždeň premiér presvedčil, že túto úlohu neplní. Brilantne rozprávať pred televíznymi kamerami bez toho, aby spravodajské štáby mohli natočiť aj konkrétne výsledky týchto slov, teda dobudované prístupové cesty a železničné spojenie k priemyselným parkom, z toho sa už dnes nikto nenaje a len málokto na to ministerskému predsedovi „skočí“. Škoda, lebo aj elektrotechnika by mohla napredovať ešte dynamickejšie.

Tibor Bucha