Bez ochranárskych opatrení

Po stratových rokoch železnice dosiahli zisk 72 mil. Sk

Železničiari na Slovensku od prvého januára pracujú v historicky nových podmienkach. Bývalé Železnice SR sa rozčlenili na dva samostatné subjekty. K transformácií síce prišlo takmer v hodine dvanástej, avšak ako naznačujú prvé dva mesiace v transformovaných podmienkach, nové subjekty môžu byť životaschopné. Z tohto pohľadu bude hrať zrejme prím nová Železničná spoločnosť, ktorá zabezpečuje činnosť dopravcu v celom komplexe služieb. Už výsledky minuloročnej nákladnej prepravy naznačovali určitý pozitívny vývoj. Prepravili 53,5 milióna ton tovaru, čím prekročili podnikateľský plán o 1,2 percenta. Ing. Pavol Kužma, námestník generálneho riaditeľa Železničnej spoločnosti v tejto súvislosti uviedol: „Z pohľadu tržieb z nákladnej prepravy ma potešilo, že ich celkový objem bol takmer 16,1 mld. Sk, čím sme prekročili podnikateľský plán o 8,8 %. Iná situácia však bola v osobnej preprave, kde sme veľmi náročný plán prepravy splnili v tržbách len na 81 %, pričom

došlo k poklesu

počtu prepravených cestujúcich. Celkom za nákladnú i osobnú prepravu sme plán splnili na 104,4 %“. V snahe zastaviť pokles objemu prepravy vstupovali železnice do roku 2000 s nie veľmi agresívnou cenovou politikou. V roku 2001 však už cenovú „pesničku“ pritvrdili, čo sa prejavilo nielen vyšším rastom taríf, ale aj v zavedení inštitútu zálohových platieb. Osvedčila sa im táto prax, nestratili zákazníkov? P. Kužma: „Na takom malom prepravnom trhu, akým je Slovensko, nie je možné uplatňovať len agresívnu cenovú politiku. Každá agresivita vyvoláva prirodzenú obrannú reakciu zákazníkov, ktorí sa môžu brániť únikom k lacnejšiemu druhu prepravy. Používanie inštitútu zálohovej platby nie je v obchodných vzťahoch nič neobyčajné najmä v prípadoch, keď dodávateľ služby zabezpečuje zákazníkom dodávku prepravných služieb veľkého objemu. Korektný zákazník nemôže mať a prax nám potvrdila, že ani nemá námietky proti zálohovým platbám, ak to obchodnému partnerovi umožní plynule poskytovať dohodnutú službu. Na tento rok

cenové hladiny

pre jednotlivé obchodné segmenty nastavujeme vyvážene v nadväznosti na inflačné trendy a potenciál trhu na Slovensku. Môžem však konštatovať, že zmeny nie sú dramatické a zodpovedajú aktuálnym cenám na slovenskom prepravnom trhu.“ Železničná spoločnosť musí svoje strategické zámery v nákladnej preprave podporiť aj investičnými projektmi v nadväznosti na požiadavky a potreby zákazníkov. V tejto súvislosti možno hovoriť najmä o projekte modernizácie vozňov. S akým výsledkom? P. Kužma upresňuje aj prvé prínosy: „Od novembra 2000 do apríla 2001 sme v rámci projektu zmodernizovali 200 vozňov Eas 11. konštrukčnej skupiny výmenou podvozkov na vozeň Easd 54. skupiny, ktorý plne vyhovuje podmienkam medzinárodnej prepravy so zaťažením 20 ton na nápravu. Zmodernizovali sme tiež 250 vozňov Eas dosadením celkovej podlahy z dôvodu zlepšenia podmienok prepravy a zníženia nákladov na opravy. Od marca 2000 do júna 2001 sme v rámci uvedeného projektu zmodernizovali taktiež 100 vozňov Res na vozne Rils, teda vozne zakryté posuvnou plachtovou strechou. Za obdobie november 2000 až jún 2001 uvedené vozne zarobili celkom takmer 113 mil. Sk. Je teda zrejmé, že projekt splnil, ba prekročil očakávania.“ K projektom, ktorých príprava a realizácia prebieha v súčasnosti, patrí predovšetkým náročný projekt výstavby koľajových váh v pohraničných prechodových staniciach a vo vybraných zriaďovacích staniciach v sieti ŽSR, čím opäť zvýšia kvalitu a komplexnosť poskytovaných služieb. Z pripravených akcií je už skolaudovaná

koľajová váha

na tuhé substráty v PPS Devínska Nová Ves. Z ďalších možno spomenúť projekt modernizácie technickej základne obchodno-prekládkového centra v Čiernej nad Tisou, ktorý je zameraný na modernizáciu zastaraných a technicky nevyhovujúcich prekládkových mechanizmov. Mnoho železničiarov vníma ako nežiaducu konkurenciu otvorenie nového hraničného prechodu v Hodoši. Aký je názor P. Kužmu? „Na jednej strane sa vystavíme konkurencii, ale na druhej strane to prinesie pre nás nové a môžem povedať veľmi zaujímavé príležitosti. Napríklad, keď doteraz zákazník uvažoval so železničnou prepravou z Poľska do Talianska alebo Slovinska, v podstate jedinou alternatívou bolo smerovanie zásielok po českých a nadväzne rakúskych dráhach. Naša spolupráca s maďarskými a slovinskými železnicami, ktorá sa v tomto smere sľubne rozbieha, dáva dobré predpoklady napríklad aj na presmerovanie prepravných prúdov v smere sever - juh.“ Železničná spoločnosť sa musí v najbližšom období vyrovnať aj s liberalizáciou prístupu na koľajový trh, ktorá sa či chceme alebo nie

stane realitou,

podobne ako konkurencia špeditérov. Ako pripravujú svoju obchodnú stratégiu? Opäť Pavol Kužma: „Liberalizácia každého trhu je hrozbou pre nepružné a málo výkonné podnikateľské subjekty. Ochranárske opatrenia spravidla nemávajú úspech. Musíme si uvedomiť, že potreby zákazníka sú nosnou časťou každého podnikania. Ani špecifické postavenie slovenského špeditéra nás neoprávňuje k zavádzaniu akýchsi ochranárskych opatrení. Pre nás musí byť alfou a omegou, že ako prepravca musíme všetkým zákazníkom poskytnúť kvalitné prepravné služby za rovnakých podmienok. Iné krédo v našej spoločnosti nemôžeme uznávať,“ zdôraznil na záver námestník generálneho riaditeľa ŽS Ing. Pavol Kužma.

Jozef Kunik