PRIDLHÝ MODRÝ PONDELOK

Naši stavbári sa od roku 1998 ustavične pohybujú na pokraji ekonomickej priepasti. Okrem niekoľkých stavbárskych spoločností sa už aj bývalé piliere ekonomiky dostali na pokraj krachu. Nečaká ich zrejme ani krajšia budúcnosť, pretože podľa odhadov Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva sa v rezorte nezakladajú príliš optimistické tendencie rozvoja. Objem stavebnej produkcie v rokoch 2001 až 2005 mierne vzrastie, a to od 76,4 mld. Sk. do 86,3 mld. Sk. Čiže minimálny rast a ak vezmeme do úvahy predpokladanú infláciu, tak stavbársky rozvoj sa jednoducho konať nebude. To je aj konštatovanie prezidenta Zväzu stavebných podnikateľov Slovenska (ZSPS) Františka Slávika. Veselé nie je ani jeho hodnotenie výsledkov uplynulého roka: „Žiaľ, potvrdili sa naše slová, ktoré sme prezentovali, že stavebníctvo sa ani v roku 2001 nezačne rozvíjať. Objem prác síce vzrástol približne o 5 mld. Sk, ale ak vezmeme do úvahy stále ceny, tak je to iba na úrovni roku 2000. Opäť klesol aj počet zamestnancov o 2 %, nominálne zárobky sa zvýšili iba minimálne a reálne mzdy klesli. Žiaľ, ohlas a pomoc zo strany štátnych orgánov sa opäť neobjavili (pritom to praktizuje celá Európa) napriek všetkým pozitívam, ktoré by rozvoj stavebníctva mohol priniesť. Čiže zníženie stavbárskej nezamestnanosti a zvýšenie zamestnanosti v nadväzných odvetviach atď. Samozrejme, nedostatok práce má mimoriadne negatívne dôsledky v jednotlivých firmách. Znižujúci sa počet členov ZSPS tiež naznačuje, že jednotlivé firmy jednoducho končia so svojou činnosťou. A aj tie, ktoré ešte fungujú,

doslova živoria,

pretože v zákazkách ťidú na pol plynuŤ, čo im neprináša plnohodnotný rozvoj. Jeden z najobjektívnejších ukazovateľov úrovne stavebníctva je podiel na tvorbe HDP, ktorý rovnako ukazuje, že sme na pokraji ekonomickej priepasti. Ešte pred niekoľkými rokmi dosahoval podiel približne 10 %, dnes, žiaľ, sa stavebníctvo podieľa na HDP iba 3 - 4 %.“ Slovenská stavbárska bieda je výrazná aj pri porovnaní s európskymi krajinami. Na porovnanie si vezmime ČR. Ich stavbári v roku 2001 dosiahli produkcii vo výške 240 mld. CZK, čiže po prepočte približne 320 mld. Sk. Dosiahli sme teda ani nie štvrtinu českej produkcie, pritom ešte nedávno sme dosahovali 50 % ich produkcie. Podobne nelichotivá situácia je na Slovensku aj vo výstavbe bytov. Sú rôzne možnosti, ako sa dajú získať peniaze na výstavbu bytov, avšak pre

nízke mzdu

občan nie je jednoducho ekonomicky schopný zvládnuť výstavbu alebo kúpu bytu. Nemá prostriedky či nehnuteľnosť na garanciu hypotekárnych úverov a nemá šancu ani všetky pôžičky splácať, a pritom ešte aj žiť. Možno povedať, že vláda svoj volebný sľub postaviť 56-tisíc bytov nemá šancu splniť a dlh vo výstavbe dosiahne približne 10- až 12-tisíc bytov, čiže prakticky ide o celý ročný výpadok. Podobne nepriaznivá situácia vládne aj vo výstavbe diaľnic. Prezident ZSPS F. Slávik zdôraznil: „Vláda síce napĺňa svoj program - tzv. B-variant, s ktorým sme však od prvého momentu neboli spokojní. Objem, ktorý určila na výstavbu diaľnic vo výške 32 mld. Sk síce zaručoval určitú istotu niektorým stavebným spoločnostiam, avšak na druhej strane tento objem bol veľmi nízky z hľadiska, čo Slovensko potrebuje investovať do diaľnic. Za toto volebné obdobie sa prakticky nezačal stavať nijaký nový úsek diaľnic. Čiastočne rieši iba situáciu v Bratislave. Kriticky hodnotíme výstavbu vo východoslovenských regiónoch, kde sa výstavba diaľnic zastavila. Má to vážne dôsledky napríklad aj v nezamestnanosti, ktorá v košickom i prešovskom regióne dosahuje 27 až 30 %.“ Do veľmi nepriaznivej situácie sa dostali aj z dôvodu zastavenia

výstavby diaľnic

najmä veľké firmy, ktoré si nakúpili potrebnú a drahú techniku a teraz ju dostatočne nevyužívajú. Prakticky skončila firma Váhostav Žilina a v mimoriadnych ťažkostiach sa nachádza bratislavský Hydrostav. V tejto súvislosti F. Slávik uviedol: „Väčšie spoločnosti majú skutočne ťažkú situáciu, nemajú možnosť plnohodnotne sa uplatniť na slovenskom trhu, a preto sú prakticky pred hrozbou krachu. Stavebné firmy išli do tendrov neraz s minimálnymi realizačnými cenami, len aby získali prácu, a keď zákazku získali, prakticky im nezaručovala ani jednoduchú reprodukciu a ekonomické prežitie. Situáciu riešia rôzne. Napríklad Váhostav. Z hľadiska ZSPS snahu vedenia nového Váhostavu SK jednoznačne odsudzujeme, pretože ich postup reštrukturalizácie, ak to tak možno nazvať, je skutočne čudný a poškodzuje ich veriteľov. Ak firma nie je schopná fungovať a plniť svoje záväzky, mala by

ísť do konkurzu

ako celok a nie že určitá skupina ľudí si urobí novú firmu, na ňu presunie zdravé aktivity, čiže vytuneluje pôvodnú firmu, a staré záväzky zostanú na likvidáciu v pôvodnej firme. Konkurz je štandardný postup, ktorý je aj právne čistý. Nesúhlasíme ani s tým, aby nová, očistená spoločnosť prevzala štátne zákazky. Veľmi sme prekvapení, že takto postupovalo aj vedenie Slovenskej správy ciest, ktoré na novú spoločnosť, aj keď nevyhrala tender, presunulo značné zákazky. Takýto postup je neseriózny a prezídium ZSPS neuznáva takýto postup. Dúfam, že sa takáto situácia nebude opakovať aj v akciovej spoločnosti Hydrostav Bratislava.“

V uplynulých dňoch rokovalo prezídium ZSPS o tom, ako vytvoriť reálnu perspektívu slovenským stavbárskym firmám. V súčasnosti dokončujú ucelenú víziu na nasledujúce štyri roky, ktorú chcú poskytnúť stavebným spoločnostiam s tým, aby mali prehľad o možnosti uplatniť sa na slovenskom stavebnom trhu. Aj touto víziou chcú ukázať, že na Slovensku je dostatok práce pre stavbárske firmy. Rozvojové programy na roky 2002 - 2006 nie sú len stavbárskou ilúziou, ale sú to veci, ktoré predstavitelia zväzu vypracovali na báze vládnych a iných dokumentov. Predpokladajú, že v roku 2006 by objem stavebnej produkcie mal na Slovensku dosiahnuť približne 170 mld. Sk, čo by asi zodpovedalo potrebe proporcionálneho rozvoja Slovenska.

Jozef Kunik