Družstevníctvo v podnikateľskej Európe (I)

Európska komisia prijíma Bielu knihu o celkovom rozvoji družstevného podnikania

Družstvá sú dôležitou časťou Európskeho hospodárstva, aj keď niektoré lobistické skupiny by ich neraz najradšej videli podnikať len na regionálnej úrovni. Niektorí politici, a to aj u nás, chceli ešte začiatkom 90. rokov minulého storočia družstevné hnutie zlikvidovať, považovali ho a ešte aj považujú za prežitok bývalého režimu, no situácia je iná. Európa sa takpovediac združstevňuje. Európska komisia v súčasnosti pripravuje tzv. Bielu knihu kontinentálneho družstevníctva, ktorá by sa po schválení Európskym parlamentom mala o niekoľko mesiacov stať „kuchárkou“ rozvoja družstevníctva v Európe, vrátane asociovaných krajín. Ide o dokument dôležitých odporučení ako aj podmienok, ktoré treba pre túto oblasť podnikania vytvoriť. Je to ďalšia, doteraz málo medializovaná oblasť, v rámci ktorej sa aj Slovensko bude musieť prispôsobiť pri vstupe do EÚ, ak jeho družstevné štruktúry chcú ďalej prosperovať a rozvíjať sa najmä v rámci malého a stredného podnikania. Hospodársky denník na pokračovanie prináša podstatné časti Bielej knihy, pretože družstevné podnikanie je zastúpené v mnohých priemyselných i ďalších odvetviach a tvorí významnú časť ekonomiky štátov EÚ i transformujúcich sa krajín.

Výkonnosť družstiev má hlavný vplyv na život ich 83,5 milióna členov, obyvateľov Európy. Prinášajú im bohatstvo, podporujú podnikavosť a participáciu. Družstvá prispievajú k efektívnemu organizovaniu trhov v mnohých odvetviach. Objavujú sa nové formy družstiev, zvlášť v sociálnych a humanitných oblastiach, kde poskytujú služby, zamestnanie, prosperitu a účasť na spoločenskom živote tým, ktorí sú z neho vylúčení a v núdzi. V mnohých odvetviach dávajú príležitosť netradičným podnikateľom, občanom, ktorí by boli inak vylúčení z obchodu, aby sa naučili podnikateľskej zodpovednosti. Družstevné štruktúry sú prispôsobené pomáhať malým a stredne veľkým podnikom. Umožňujú im vytvárať skupiny a vhodné prepojenia, pomocou ktorých môžu rozvíjať spoločné aktivity. Prostredníctvom družstevných štruktúr môžu malé podniky získať vyjednávaciu silu pri raste konkurencie a koncentrovaní trhov, pričom si zachovávajú nezávislosť a kontrolu nad vlastnými aktivitami. Ako také poskytujú cenné preklenutie medzi globalizačnými silami a miestnymi hospodárskymi aktivitami. Aktivity EÚ majú na družstvá vplyv v mnohých ohľadoch. Družstvá ťažia z nástrojov politiky spoločenstva a programov v takých oblastiach, ako regionálny rozvoj, politika zamestnanosti, štrukturálne fondy, výskum a vzdelávanie.

Čo je družstvo

Je to podnik ako každý iný, ale je to tiež podnik, ktorý existuje skôr pre zabezpečenie potrieb členov, ktorí ho vlastnia a kontrolujú, ako na samotné zabezpečenie výnosov z investícií. Všetky podniky existujú na zabezpečenie potrieb svojich hlavných účastinárov. Pre tradičné spoločnosti sú nimi investori, ale v družstvách výnosy z kapitálu (ktoré sú v niektorých prípadoch povolené), musia byť podriadené ostatným záujmom. Nedružstevný podnik môže byť v skutočnosti nazvaný združením kapitálu (alebo investorom riadený podnik), zatiaľ čo družstvo je združením ľudí (alebo ľuďmi riadený podnik). V modernom zmiešanom trhovom hospodárstve je skôr miesto pre model podnikania vedeného potrebami ľudí, ktorí používajú jeho služby, ako tými, ktorí doňho investovali svoj kapitál. Skutočne tieto formy pomáhajú efektívnemu a vhodnému fungovaniu trhov.

Podľa definície Medzinárodného družstevného zväzu je družstvo autonómnou asociáciou osôb, združených dobrovoľne s cieľom uspokojiť ich spoločné hospodárske, spoločenské a kultúrne potreby a ašpirácie prostredníctvom spoločne vlastneného a demokraticky kontrolovaného podniku.

Družstvá sa významne líšia podľa veľkosti, odvetvia a typu členstva. Medzi členskými štátmi sú podstatne odlišné tradície družstiev. Zisky, ktoré členovia a ostatní účastinári získajú z ich transakcií s družstvami sa tiež značne odlišujú. Družstvo môže byť aktívne takmer v každom odvetví, kde je skupina s dosť homogénnymi a spoločnými potrebami. Napríklad:

- kde členovia sú poľnohospodári, zisky budú zahŕňať kvalitné vstupy za primerané (spravodlivé) ceny a úspory z rozsahu s pridanou hodnotou až k marketingu a distribúcii;

- kde sú členovia spotrebitelia, zisky budú zahŕňať dostupnosť kvalitných tovarov za primerané (spravodlivé) ceny;

- kde sú členovia nezávislí maloobchodníci, zisky budú obsahovať úspory z rozsahu v marketingu a distribúcii a väčšiu spoločnú nákupnú silu;

- kde sú členovia zamestnanci, zisky budú obsahovať účasť v manažmente ich podniku a primeranú (spravodlivú) odmenu za ich prácu;

- kde sú členovia primárni výrobcovia, zisky budú obsahovať prístup k trhom pre ich výrobu a väčšiu kontrolu pridanej hodnoty;

- kde sú členovia sporitelia alebo dlžníci, zisky budú zahŕňať primeraný (spravodlivý) návrat ich úspor a prístup k úveru za primeranej (spravodlivej) úrokovej miery.

Podľa záujmu ich hlavných účastinárov a členov/vlastníkov sa delia družstvá do troch kategórií:

Spotrebiteľské družstvá, kde spotrebitelia služieb družstva podnik vlastnia.

Výrobné družstvá, kde výrobcovia určitých výrobkov alebo služieb vlastnia družstvo za účelom marketingu alebo ďalšieho spracovania svojich výrobkov a služieb, alebo obstarania surovín alebo výrobných prostriedkov.

Družstvá vlastnené zamestnancami, kde zamestnanci podniku sú majiteľmi spoločnosti.

Súčasným zaujímavým zdokonalením sú multi-účastinné družstvá. Tieto môžu uspokojiť širšie nároky ako tradičné družstvá (ktoré sú zamerané na záujmy členov) alebo kapitálových spoločností (ktoré sú orientované na záujmy investorov). Títo účastinári môžu byť zamestnanci, spotrebitelia, miestne orgány a miestne úrady.

Význam družstiev

Družstvá zamestnávajú v EÚ okolo 2,3 milióna ľudí (okolo 2,3 % v rámci zamestnania na plný pracovný úväzok). V hospodárskych aktivitách v členských štátoch únie vzrástol trhový podiel družstiev počas 20. storočia. V mnohých členských štátoch majú družstvá významné trhové podiely v dôležitých priemyselných odvetviach, zvlášť v primárnom a terciárnom sektore. Napríklad v roku 1996 bol trhový podiel družstiev v Holandsku v poľnohospodárstve 83 %, vo Fínsku 79 % a v Taliansku 55 %. V lesníctve vlastnia družstvá 60 % trhový podiel vo Švédsku a 31 % vo Fínsku. V terciárnom sektore mali družstvá viac ako 50 % trhový podiel v bankovníctve vo Francúzsku, 35 % vo Fínsku, 31 % v Rakúsku a 21 % v Nemecku. V maloobchode mali spotrebné družstvá trhový podiel 35,5 % vo Fínsku a 20 % vo Švédsku. V zdravotníckej starostlivosti a farmaceutickom zásobovaní majú družstvá 21 % trhový podiel v Španielsku a 18 % v Belgicku.

V mnohých kandidátskych krajinách zohrávajú družstvá dôležitú úlohu pri rozvoji udržateľného trhového hospodárstva a demokratických inštitúcií. V strednej a východnej Európe majú osobitné poslanie ako školy podnikateľských a občianskych spoločností, avšak počas transformačného procesu trpeli nesprávnym vnímaním, že sú politickými (kolektivistickými) alebo štátnymi štruktúrami.

Zmeny v rozvoji

Hlavnou výzvou pre družstvá je reagovať na medzinárodnú súťaž a koncentráciu tak, aby sa posilnila ich konkurencieschopnosť a medzinárodný charakter, pri zachovaní práv a povinností svojich členov/vlastníkov. V Európe a v iných vyspelých ekonomikách sa družstevná forma podniku používa v inovačných postupoch, ktoré má význam spomenúť a v niektorých prípadoch podporiť alebo širšie využívať. Tieto iniciatívy sú často znovuobjavmi alebo novými aplikáciami družstevných myšlienok. V niektorých prípadoch dobre fungujú v osobitnom národnom kontexte z miestnych príčin, ale mnohé z nich fungujú dobre pre svoju družstevnú podstatu a mohli by byť širšie aplikovateľné. Napríklad:

- Vzdelávacie družstvá riadia mnohé školy v Španielsku a Japonsku, umožňujúc členom (rodičom, učiteľom alebo kombinácii oboch) priamo vplývať na ich riadenie.

- Družstvá verejnoprospešných služieb sú už dlho udomácnené v USA, kde napríklad družstvá vidieckej elektrifikácie poskytujú elektrickú energiu pre 26 miliónov členov za ceny na úrovni nákladov a obsluhujú viac ako polovicu elektrických distribučných pásiem v USA.

- Sociálne družstvá v Taliansku a družstvá v strednej Európe poskytujú mnoho pracovných príležitostí pre zdravotne postihnutých členov alebo pre iné znevýhodnené skupiny, vrátane bývalých väzňov a užívateľov drog.

- Franšízové družstvá sa rozvíjajú v USA a niekoľko ich je aj v Európe, ako franšízy rýchleho občerstvenia vo Fínsku. V niektorých prípadoch v USA práve nadobúdatelia franšízovej spoločnosti prevzali vedenie nad poskytovateľskou spoločnosťou. Družstvá zásobovateľov hlavných výrobcov áut v Japonsku umožnili malým subdodávateľom posilniť vyjednávaciu silu a pomohli im odstrániť výpadky pri dodávkach.

- V USA a Japonsku internátne družstvá poskytujú mnoho dôležitých služieb študentom, ako predajne s nižšími cenami, ubytovanie a poradenstvo (jedno z najznámejších je Hardvardské študentské družstvo, ktoré má viac ako sto rokov).

- Družstvá zaoberajúce sa elektronickým obchodom (E-commerce co-operatives) umožňujú malým remeselníckym podnikom a nezávislým remeselníkom vo Francúzsku a v Taliansku prístup k trhu a predaj ich produktov na webovej stránke.

- Družstvá starostlivosti o deti vo Švédsku umožňujú zamestnaným rodičom pod ich vlastnou kontrolou vzájomne organizovať služby detskej starostlivosti. Družstvá starostlivosti o deti a družstvá poskytujúce starostlivosť o starších dávajú možnosti ženám vstúpiť na pracovný trh a poskytujú im priamu platbu za prácu.

- Maloobchodníkmi vlastnené potravinárske a železiarske družstvá v USA umožňujú stovkám nezávislých majiteľov obchodov úspešne konkurovať veľkým filiálkam.

- Družstevné zdravotnícke organizácie poskytujú služby zdravotníckej starostlivosti takmer 1,4 miliónu amerických rodín. Sú tiež dôležitým odvetvím v španielskej zdravotníckej starostlivosti.

- V mnohých umeleckých a kultúrnych oblastiach umelci a účinkujúci vytvorili družstvá ako prostriedok ukážky svojej práce. Napríklad vo Francúzsku je viac ako 50 družstevných divadiel, vrátanie medzinárodne známeho Théâtre du Soleil. Družstevná forma môže zabezpečiť umeleckú slobodu.

Štatút Eurodružstva

Cieľom Smernice o Európskej družstevnej spoločnosti je poskytnúť družstvám primerané právne dokumenty na uľahčenie ich cezhraničných a nadnárodných aktivít. Niektorí spochybňujú praktickú potrebu štatútu európskeho družstva a upozorňujú, že len málo družstiev ho bude využívať a tie, ktoré vykonávajú činnosť vo viac ako jednom členskom štáte, ju adekvátne riadia v rámci existujúcich národných zákonov. Toto mohlo platiť pred viac ako desiatimi rokmi, ale čoraz viac družstevných podnikov žiada takýto právny dokument. Za uplynulých päť rokov sa podstatne zvýšil počet príkladov cezhraničnej družstevnej aktivity vrátane fúzií a združení niektorých veľkých subjektov. Takéto aktivity by uľahčil primeraný právny dokument umožňujúci jednoduchú skupinu pravidiel, štruktúry a registrácie. Okrem existujúcich príkladov na cezhraničnú spoluprácu sa od štatútu môže očakávať, že bude mobilizovať skryté možnosti družstevnej aktivity v pohraničných oblastiach a že tento právny dokument budú využívať osoby alebo spoločnosti, ktoré by inak neuvažovali o družstevnej právnej forme.

Štatút Eurodružstva má určité charakteristické znaky, ktoré ho zatraktívňujú ako alternatívu k existujúcim možnostiam:

- Je dobre prispôsobené zoskupeniam jednotlivcov (napríklad profesionálov), alebo právnických osôb, ale poskytuje možnosť obmedzeného ručenia (čo nie je možné vo forme Európskeho združenia hospodárskeho záujmu).

- Eurodružstvo môže byť založené od nuly fyzickými osobami alebo fyzickými aj právnickými osobami (to nie je možné v rámci eurospoločnosti). Preto otvára aj možnosti zakladania podnikov jednotlivcami z rôznych členských štátov, čo doteraz neexistovalo v jednotnom trhu.

Prínos družstiev

Družstevná forma môže byť osobitne vhodná ako hybná sila pre dosiahnutie rôznych cieľov spoločenstva. Táto forma môže:

- Korigovať nedostatky trhu a umožniť účinné usporiadanie trhu, pretože tým, ktorí majú na trhu slabšie pozície, umožňuje kombinovať kúpnu a predajnú silu.

- Zjednocuje činnosti malého podnikania do väčších a účinnejších odbytových celkov, pričom im dovoľuje ponechať si ich autonómiu.

- Posilňuje v trhovom prostredí ľudí, ktorí sú laici, alebo malé podniky, kde sú potrebné homogénne produkty, alebo služby.

- Umožniť tým, ktorí majú nízky kapitál, aby ovplyvnili proces rozhodovania.

- Umožniť občanom ovplyvniť služby, ktoré potrebujú, alebo ich vymedziť.

- Uvažujú do budúcnosti s tým, že radšej maximalizujú zisky kapitálových účastníkov ako hodnoty podielnikov. Je menej pravdepodobné, že členovia na znak protestu „demonštratívne odídu“ ako podielnici, ktorí sa snažia o maximálne výnosy na globálnych finančných trhoch. Z podobných dôvodov je málo pravdepodobné, že družstvo stiahne svoju činnosť z konkrétneho regiónu alebo odvetvia, lebo jeho kapitál by sa mohol výhodnejšie využiť niekde inde. Z toho dôvodu môžu družstvá poskytnúť podporu v štrukturálnych zmenách:

- Poskytujú školu manažmentu, predovšetkým ľuďom, ktorí by inak nemali možnosť dostať sa k postom, vyžadujúcim zodpovednosť.

- Integrujú do hospodárskej činnosti veľké časti obyvateľstva.

- Majú prospech z miestnych trhov a potrieb, úzky kontakt na občanov. Zvyšujú ekonomickú aktivitu ľudí v regiónoch a sektoroch, kde sú družstvá aktívne.

- Poskytujú stabilitu. Vzhľadom na to, že cieľom družstva je v prvom rade slúžiť v prospech svojich členov a až potom poskytovať zisk z kapitálu, často môžu prežiť a mať úspech aj za takých okolností, kedy podniky, vlastnené investormi, nie sú pokladané za životaschopné.

- Budujú dôveru a zachovávajú sociálny kapitál vďaka demokratickému riadeniu a ekonomickej zainteresovanosti.

Nevýhody družstiev

Hlavné nevýhody družstevnej podoby sú:

- Orientácia na členov môže spôsobiť problémy v rozmanitosti výrobkov a služieb ako spôsob získania výhody nových príležitostí, pričom tieto príležitosti nemusia byť v záujme členov. Alokovanie prostriedkov pre ich efektívnejšie využívanie je preto menej efektívne cez družstvá než cez trh s cennými papiermi.

- Kde vlastný kapitál členov nie je dostatočný, obmedzený prístup k vlastným externým zdrojom, prostredníctvom vhodných kapitálových trhov, môže viesť k závislosti na cudzom kapitále. Obmedzené hlasovacie práva (zvyčajne jeden člen - jeden hlas) môže byť nevýhodou na pritiahnutie rizikového kapitálu bez zabezpečenia hlasovacieho práva.

- Demokratické riadenie môže viesť k procesu pomalého rozhodovania.

- Široká členská základňa môže vyústiť do stroskotania snahy udržať krok s členskými potrebami a záujmami.

- V prípadoch, kedy členovia investujú skromne, toto môže viesť k zníženým záujmom členov a aktivitám zameraným na rozvoj podniku.

- Jednoduchý výstup a vstup do družstiev môže potenciálne spôsobiť problémy stability podniku spôsobené odchodom aktívnych členov (odchod poľnohospodárov do dôchodku v poľnohospodárskom družstve) a ovplyvniť ďalšie faktory rozvoja.

- Nedostatok chápania osobitnej povahy družstevného manažmentu v tradičnej podpore podnikania a poradenských službách.

- Prístup k verejnému obstarávaniu, kedy verejné orgány niekedy považujú družstvá za neziskové organizácie, a preto ako uchádzači nespĺňajú kritériá.

Spracoval (tu)

(Pokračovanie)