Stosedemdesiatšesť ocenených lídrov

Po prvýkrát bol Zlatý biatec udelený za podnikateľskú činnosť v 1993. roku. Bol vôbec prvým ocenením pre tých, ktorí sa v jeseni roku 1989 rozhodli vstúpiť na zem poznanú iba sprostredkovane, a v konečnom dôsledku boli úspešní. Predovšetkým preto, že sa priam oddali magickej, ale neraz činnosti ťažšej ako je manuálna práca tisíc metrov pod zemou. Zvolili podnikanie v neštandardných, ba až experimentálnych pomeroch nového režimu a jeho novej výkonnej

Celkove som signoval vyše stoštyridsaťjeden diplomov o udelení tejto prestížnej ceny pre domáce firmy a jednotlivcov, ako aj pre všeobecne známe osobnosti verejného života. Najprv návrhy prijímal a o ich osude rozhodoval výbor a potom ja, aby bol ten, kto to príjemné aj menej milé z takého rozhodnutia zoberie na seba. Od 1998. roku o laureátoch rozhodovalo tajné hlasovanie výboru a napokon všetkých členov klubovej komunity a ďalších významných osobností slovenskej spoločnosti.

Je pre mňa cťou, že mi bolo priznané právo priamo udeľovať Zlatý biatec nielen zahraničným osobnostiam, ale aj domácim osobnostiam. Po prvýkrát som toto právo a dôveru klubovej komunity využil vlani, keď som rozhodol o udelení Zlatého biatca 1993 - 2001 za celoživotnú snahu o povznesenie slovenského národa a celej spoločnosti Jánovi Chryzostomovi kardinálovi Korcovi, jedinečnej veličine slovenského národa a neopakovateľnej aj v priestore centrálnej Európy.

Po pozvaní na tradičné davoské výročné zhromaždenie Svetového ekonomického fóra prišli aj možnosti vymeniť si názory s jeho zakladateľom a prezidentom prof. Klausom Schwabom. Vzácny človek, ktorý prejavil pochopenie pre nové Slovensko, nielen Zlatý biatec ’94 prijal, ale o dva roky prišiel osobne na 20. zhromaždenie klubovej komunity. Odvtedy Zlatý biatec bol udeľovaný aj zahraničným osobnostiam, renomovaným inštitúciám a firmám.

Mojou odmenou za Zlatý biatec boli stretnutia s jeho možnými a faktickými nositeľmi. So všetkými domácimi aj so zahraničnými, pričom som toto nepísané pravidlo porušil iba výnimočne. Aj v prípade bývalého kancelára SRN Helmuta Kohla. Pred možným stretnutím bol nútený abdikovať na svoju funkciu, ale poskytol klubu svoju pôvodnú prednášku o veľkom ekonómovi a nemeckom štátnikovi L. Erhardovi. Jeho osobný list len potvrdil ľudský rozmer jedného z dvoch hlavných konštruktérov základov nového európskeho domu.

Je pravdou, že Zlatý biatec bol udeľovaný vo vymedzenom priestore a čase, a so zreteľom na výsledky činnosti. Napriek tomu, iba dvaja domáci podnikatelia neskôr stratili svoju tvár aj česť. Pred všetkými ostatnými sa skláňam v úcte. Neskrývam pred verejnosťou i sebou samým to moje poznanie, že dodnes sú nielen príkladom svojou skromnosťou, vecnosťou, ale aj dynamickým myslením, prácou a vôbec svojím životom.

V 10. roku jestvovania klubovej komunity prevezmú Zlatý biatec traja prezidenti. Títo muži rozhodným spôsobom ovplyvňujú vzťahy medzi štátmi a ich národmi. Budú to prezident Ruska Vladimir Putin, ktorý prisľúbil osobnú účasť na zhromaždení klubovej komunity, prezident Francúzska Jacques Chirac a bývalý guvernér štátu Texas, dnes prezident Spojených štátov George W. Bush.

Zlatý biatec ako výročná cena, ale aj takpovediac nádherné dielko Štátnej mincovne Kremnica, je na svete desiaty rok. Pred 10. výročím samostatnej a štátne zvrchovanej SR ho prevezmú ďalšie osobnosti hospodárstva z nášho domova ...

Peter Kasalovský

Zahraniční laureáti Zlatého biatca

Za rok 1993: M. Pavel, generálny riaditeľ a. s. Economia, Praha, ČR, P. Štěpánek, šéfredaktor HN, ČR.

Za rok 1994: prof. K. Schwab, prezident WEF, Švajčiarsko, premiér Ukrajiny V. Masoľ, prezident Slovinska M. Kučan.

Za rok 1995: V. Klaus, predseda vlády ČR, J. Ottaway, vydavateľ, USA, W. Niendstet, reprezentant Handelsblattu, NSR, Takasi Tsutsui, prezident Nomura Int., Japonsko, J. P. Carteron, prezident Forum Universale a organizátor Forum Crans Montana, Švajčiarsko.

Za rok 1996: J. Santer, predseda Európskej komisie, Francúzsko, R. Franz, finančník, Rakúsko, T. Baťa, podnikateľ, Kanada.

Za rok 1997: sir L. Brittain, podpredseda EK, Veľká Británia, kancelár NSR H. Kohl, predseda Českej asociácie čipových kariet M. Hrubý, prezident Poľska A. Kvasniewski, veľvyslanec EK v SR G. Zavvos, Grécko, G. Barucci, podnikateľ, Taliansko.

Za rok 1998: D. Johnston, generálny riaditeľ OECD, R. Johnston, veľvyslanec USA v SR, J. Naisbitt, politológ, USA, Š. Roman in memoriam, zakladateľ Svetového kongresu Slovákov a podnikateľ, Kanada, generálny tajomník UNESCO F. Mayor, Španielsko, prof. J. Sachs, riaditeľ Inštitútu pre medzinárodný rozvoj Harvardovej univerzity, Cambridge, USA, Hlas Ameriky, Washington, USA.

Za rok 1999: H. Maucher, viceprezident WEF a prezident Nestlé, Švajčiarsko, P. Engert, podnikateľ, Rakúsko, G. W. Bush, guvernér štátu Texas, USA (zverejnené až 14. 2. 2002).

Za rok 2000: Z. Niemczycki, podnikateľ, Poľsko, B. Jansli, predseda predstavenstva Poisťovňa Gerling, NSR, prof. K. Schwab, prezident WEF, Švajčiarsko, F. Piech, predseda predstavenstva VW, AG, NSR.

Za rok 2001: J. Chirac, prezident Francúzska, V. Putin, prezident Ruska, veľvyslankyňa Rakúska v SR Gabriele Matzner - Holzerová.

Za rok 2002: ?