Predbežný zásah a kontrola

Píšte na adresu redakcie, faxujte na číslo 02/6381 0413 alebo mailujte do schránky: nazory@hd-dennik.sk

Práve nám prebieha daňová kontrola za roky 1997 - 1999, pričom nám bolo doručené predbežné opatrenie a zabezpečovací príkaz. Hoci som si preštudoval zákon o správe daní, veľmi tomu nerozumiem a daňového kontrolóra som sa hanbil poriadne opýtať. Vysvetlite, prosím, maximálne vyčerpávajúco a jasne - čo to pre daňový subjekt znamená? Mám pocit, že daňový úrad postupoval voči nám neprimerane a obmedzuje týmito úkonmi naše podnikanie?

- V rámci výkonu daňovej kontroly sa môžu vyskytnúť aj prípady, keď správca dane (daňový úrad) už počas kontroly vykonáva úkony na zabezpečenie ešte nevyrubenej (ale len predpokladanej) dane, a to viacerými formami, medzi ktoré patria aj inštitúty predbežného opatrenia a zabezpečovacieho príkazu. Vydaním predbežného opatrenia počas daňovej kontroly v rozsahu nevyhnutne potrebnom na zabezpečenie účelu daňovej kontroly, ktorým sa ukladá daňovému subjektu, aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo strpel, pričom ide predovšetkým o to, aby sa kontrolovaný daňový subjekt zdržal nakladania s majetkom s cieľom zabezpečenia majetku, resp. finančných prostriedkov na zaplatenie dane, ktorá bude vyrubená. Inštitút predbežného opatrenia bol zavedený do daňového konania od 20. júla 1995, keď nadobudol účinnosť zákon č. 146/1995 Z. z., ktorým sa menil a dopĺňal zákon o správe daní a poplatkov. Účelom tohto opatrenia je umožniť správcom dane v rámci daňovej kontroly, t. j. začatej, ale neukončenej, aby si vopred zabezpečili istú nemennosť vlastníckych pomerov k majetku daňového subjektu pre prípad budúceho úspešného vymoženia budúcich daňových nedoplatkov. To znamená, že k uloženiu predbežného opatrenia môže správca pristúpiť kedykoľvek po začatí daňovej kontroly. Mal by však mať vždy na zreteli základné zásady daňového konania, to znamená, že v daňovom konaní sa síce chránia záujmy štátu a obcí, ale je potrebné dbať aj na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov. Preto by daňoví kontrolóri mali na základe svojich skúseností a na základe kvalifikovaného odhadu poľa ekonomicko-právnych pomerov konkrétneho subjektu vedieť posúdiť, či bude výsledkom kontroly vyrubenie dane alebo jej rozdielu a približne v akej výške. Je to vážny odborný úkon, kde z hľadiska poznania slovenskej praxe je vhodné konštatovať zatiaľ značné rezervy a rozdiely v profesionálnej bonite vedomostí jednotlivých daňových kontrolórov v SR. Predmetom predbežného opatrenia môžu byť veci hnuteľné alebo nehnuteľné alebo práva (napr. právo na vyplatenie poistného plnenia, právo na predaj akcií, právo na predaj iných cenných papierov a pod.) Rozsah predbežného opatrenia stanovuje správca dane vo svojom rozhodnutí. Ten by mal byť primeraný k výške očakávaných výsledkov z kontroly alebo predpokladaného nedoplatku. Napríklad neprimerané by bolo, keby správca dane zriadil predbežné opatrenia na všetok hnuteľný a nehnuteľný majetok daňového subjektu na začiatku daňovej kontroly (keď ešte nemôže ani len tušiť výsledok...). Ďalej zásoby tovaru, ak ide o obchodné podnikanie, všetky motorové vozidlá, ak ide o prepravné služby a pod. Takýto úkon zo strany správcu dane by bolo možné kvalifikovať ako marenie podnikania, pokiaľ by kontrola trvala dlhší čas a výsledok kontroly - vyrubenie dane alebo rozdielu dane by bolo v nepatrnej výške. Doba trvania predbežného opatrenia je v zákone o správe daní a poplatkov riešená alternatívne vo väzbe či nedoplatku. Voči rozhodnutiu o predbežnom opatrení nie je prípustný opravný prostriedok - odvolanie. Právne úkony vykonané v rozpore s uloženým predbežným opatrením sú neplatné (§ 15a ods. 4 zákona o správe daní a poplatkov). Po rozhodnutí vo veci samej, t. j. po vydaní platobného výmeru na vyrubenie dane, resp. po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o pokute stretávame sa v praxi s tým, že správca dane vydá súbežne aj rozhodnutie o zriadení záložného práva k tej istej nehnuteľnosti, resp. hnuteľnosti. Tým si správca dane zabezpečuje prednostné uspokojenie svojej pohľadávky.

Vydaním zabezpečovacieho príkazu na nesplatnú alebo nevyrubenú daň, ak je odôvodnená obava, že takáto daň bude v dobe splatnosti alebo vymáhateľnosti nevymožiteľná alebo že v tejto dobe bude vymáhanie alebo vyberanie dane spojené so značnými ťažkosťami. V zabezpečovacom príkaze uloží daňovému subjektu, aby najneskôr do 3 dní v príkaze uvedenú sumu dane zabezpečil v prospech správcu dane, a to spôsobom uvedeným v príkaze, najmä zložením istoty na účet správcu dane alebo do určenej depozitnej úschovy. V prípade, že daňový subjekt zloží dostatočnú istou, správca dane zabezpečenie nevykoná a už vykonané zabezpečovacie úkony správca dane zruší. Výšku nevyrubenej ohrozenej dane určí správca dane podľa vlastných pomôcok. Ak nehrozí nebezpečenstvo omeškania, môže správca dane vyzvať kontrolovaný daňový subjekt, aby v trojdňovej lehote oznámil údaje potrebné na takéto určenie dane. Proti zabezpečovaciemu príkazu sa možno odvolať, avšak odvolanie nemá odkladný účinok. Ak odvolací orgán nerozhodne o odvolaní do 30 dní po jeho podaní, zabezpečovací príkaz stráca platnosť. Treba povedať, že na plnenie zabezpečovacieho príkazu sa primerane použijú ustanovenia o daňovej exekúcii prikázaním pohľadávky z účtu vedeného v banke.

Ing. Emil Burák, PhD.