Konvent do roka a do dňa

EÚ dnes štartuje prácu na reforme svojich inštitúcií

Prerozdelením moci medzi členskými štátmi a bruselskými inštitúciami, zjednodušením základných zmlúv EÚ, úlohou národných parlamentov a štatútom Charty základných práv sa takmer do roka a do dňa bude zaoberať nový konvent, ktorého prácu štartuje EÚ práve dnes popoludní. O potrebe vytvoriť konvent sa už diskutovalo dlhší čas, aj keď dokreslenie jeho základných čŕt priniesol až minulý december Laekene. Jeho základnou úlohou bude vypracovať v priebehu roka podklady, námety a odporúčania pre medzivládnu konferenciu. Tá sa musí uskutočniť ešte pred voľbami do EP v roku 2004, takže je zrejmé, že všetky tri etapy diskusie - fáza otázok a počúvania, kritické hodnotenie navrhovaných riešení a formulácia konkrétneho návrhu, sa musia skončiť takto o rok na jar, najneskôr v júni 2003, aby medzivládna konferencia už mohla definitívne rozhodnúť o budúcej reforme európskych inštitúcií.

Príprava konventu neprebehla bez ťažkostí. Od finančných cez politické - teda od vydelenia dostatku financií na jej činnosť až po personálne obsadenie vedenia a zástupcov jednotlivých krajín - až po problém zmysluplnosti práce celého konventu a obavy z nerovnakého postavenia malých a veľkých krajín. Dôvod je jednoduchý. Napriek úspešnému fungovaniu inštitúcií v minulosti je zrejmé, že daná šablóna pre už takmer dvadsaťpäť krajín (po prvej etape rozšírenia) vyhovovať nebude.

V 105-člennom fóre bude teraz podľa dohody každá členská a kandidátska krajina EÚ zastúpená jedným predstaviteľom vlády a dvoma zástupcami parlamentu (SR vysiela J. Fígeľa, P. Hamžíka a I. Belohorskú), pričom EP tu bude mať šestnásť a EK dvoch zástupcov. Ide teda po prvý raz o rovnocenné zastúpenie členov aj nečlenov. S tým rozdielom, že kandidáti budú v podstate „viac ako pozorovatelia“ (G. Verheugen), teda nebudú mať hlasovacie právo a ani právo veta.

V rámci personálneho obsadenia bol problém s nedostatkom žien, ktorých je len 16, a s menoslovom zástupcov (najmä pokiaľ ide o talianskeho zástupcu G. Finniho stojaceho na čele profašistickej Národnej aliancie). Hlavné debaty sa však sústredili okolo zvolenia šéfa prezídia. Kým ešte pred pár mesiacmi sa najväčšia šanca dávala holandskému premiérovi Wim Kokovi a v prípade jeho odmietnutia talianskemu premiérovi Giuliano Amatovi či fínskemu exprezidentovi Martti Ahtisaarimu, dnes je o šéfovi prezídia rozhodnuté. Bývalý francúzsky prezident Valéry Giscard d´Estainga bude mať pod sebou podpredsedov G. Amata a belgického expremiéra Jean-Luc Dehaena. Väčšina krajín vyslala osobnosti, aj keď už zo zapadnutého politického výslnia, no na druhej strane tým ukázala, akú vážnosť zastupovaniu v konvente prikladá.

Osobnosti však nie sú všetko. Dobre fungujúci konvent sa nesmie moriť s nedostatkom financií, ako to v tomto prípade hrozí. Nehovoríme teraz o prehnane vysokých platoch a pôžitkoch, o ktoré si Giscard požiadal (plat na úrovni predsedu EK, teda asi 750-tisíc korún, luxusný byt a asistentov). Fungovanie konventu len podľa odhadov bude stáť asi 35 mil. eur, no už teraz v pokladnici chýba 5 miliónov eur. Je zrejmé, že predpokladané stretnutia - dvakrát do mesiaca celý konvent, predsedníctvo každých pätnásť a predseda s podpredsedami každých sedem dní - bude potrebné z niečoho financovať.

Posledným problémom je zmysluplnosť konventu, teda zmysluplnosť debát, ktoré sa zamerajú na inštitucionálnu reformu, chartu základných práv či úlohu národných parlamentov. Európska komisia by skutočne nemala spolu s parlamentom vytvárať prekážky národným vládam, skôr by mala dopĺňať ich činnosť. Aj preto treba citlivo vybrať a zamerať sa na úlohy, o ktorých bude konvent diskutovať. Ako to už podotkol jeden zo zástupcov K. Hänsch, konvent by sa nemal zamerať na technické otázky typu budúcej EÚ, skôr na poslanie EÚ, jej zahraničnej a bezpečnostnej politiky, na rozdelenie právomocí medzi štáty a inštitúcie únie. V opačnom prípade by sa mohlo stať aj to, že by sa bral ohľad predovšetkým na názory väčších krajín s prevalcovaním tých menších, ako varuje fínsky premiér P. Liponnen. Paradoxne, aj Veľká Británia a Nemecko, ktoré sa dohadujú, či bude z EÚ federácia, konfederácia či únia, tvrdia, že „Európska rada (summit) by sa mala vrátiť k svojej pôvodnej funkcii strategického dohľadu nad celou úniou v súvislosti s plánovacím procesom komisie“.

(TASR, sb)