|
|||||||||||||||||
Štvrtok 28.Februára 2002 |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
PRE STROJÁROV NEMAJÚ
Obrovské zníženie zbrojárskej výroby, doteraz najciteľnejšie zasiahlo strojársku produkciu na Slovensku. Rok 1994 znamenal v tomto smere rekordný prepad: objem špeciálu dosiahol iba 32 % z úrovne v roku 1989. Po hlbokom prepade výkonnosti slovenského strojárstva v prvej polovici 90. rokov nastalo viditeľné znovuoživenie, aby sa strojárstvo na sklonku 20. storočia znovu zaradilo medzi nosné priemyselné odvetvia. Nestalo sa to však oživením existujúcich fabrík, ale vstupom zahraničných investorov, ktorí začali budovať nový profil celého odvetvia doslova na zelenej lúke. Medzi podniky s dominantným vplyvom svetových firiem a ich kapitál sa úspešne radí nielen Volkswagen (VW) Slovensko, ale už aj Sauer-Danfoss v Považskej Bystrici, nemecká INA či Whirlpool. Keďže sú integrálnou súčasťou nadnárodných koncernov, podstatná časť slovenskej produkcie končí na svetových trhoch u rozhodujúcich partnerov zahraničných investorov. Export patrí k svetlým známkach na vysvedčení týchto strojárskych podnikov. Navyše, prudko rastie produkcia i produktivita práce. Generálny sekretár ZSP SR Jozef Nemcsics nechcel ešte predbežne hodnotiť uplynulý rok, no pripomenul, že v roku 2000 vzrástli tržby strojárstva v porovnateľných cenách o 15,7 %, oproti rastu priemyslu o 10,5 % a spracovateľského priemyslu o 9 %. Export rástol ešte rýchlejšie: v strojárstve o 26,5 %, v spracovateľskom priemysle o 17,2 % a v priemyselnej výrobe ako celku o 15,1 %. Momentálne najväčšou brzdou rozvoja strojárskych podnikov na Slovensku sú banky. Napriek tomu, že všetky zlé úvery, ktoré ich zaťažovali v uplynulom období, prešli do Slovenskej konsolidačnej a štát do nich investoval viac ako 100 mld. Sk, ani príchodom nového strategického investora a majiteľa sa doteraz neprejavila väčšia ochota bankových domov na Slovensku úverovať reštrukturalizačné projekty slovenských podnikov, strojárske nevynímajúc. Napriek tomu, že strojársky priemysel mal v posledných desaťročiach výrazne dominantné postavenie v rámci priemyslu a ekonomiky Slovenska ako celku. Uviedol to prezident Zväzu strojárskeho priemyslu (ZSP) SR Milan Cagala na stretnutí s novinármi v Komárne. Dodal, že banky sa nesprávajú ako podnikateľské subjekty, lebo nechcú riskovať. Príkladom je Všeobecná úverová banka (VÚB), druhá najväčšia banka na Slovensku, s celkovou výškou aktív 165 mld. Sk k 31. decembru 2001. VÚB je lídrom v oblasti podnikového bankovníctva a v súčasnosti výrazne zvyšuje svoju pozíciu aj v retailovom bankovníctve, kde má viac ako milión klientov a podiel na trhu prekračuje 20 %. Banka podstúpila dôležitú reštrukturalizáciu v príprave na privatizáciu, ktorá zvýšila kapitálovú primeranosť na 27 % k 31. decembru 2000. Prezident VÚB Ladislav Vaškovič v tom čase priznal, že po odsune zlých úverov do konsolidačných ntúr sa štruktúra úverového portfólia banky zmenila najmä v neprospech agrosektora a ťažkého priemyslu. Insolventnosť vyústila v nejednom prípade do tunelovania podniku a banky prišli o peniaze. Zamerali sa preto na vklady občanov, kde je pozícia finančnej inštitúcie pevnejšia. Prezident ZSP SR M. Cagala v tejto súvislosti kritizuje bankový sektor ako celok: Darmo sa banky u nás chvália, že majú nízku úrokovú mieru, keď podnikovým manažmentom neprejde v bankovej rade prakticky žiadny rozvojový projekt. Výnimkou je len automobilový priemysel, ktorý predstavuje viac ako 55 % strojárskej produkcie. Ten však zásluhou investičnej politiky koncernu VW nie je ani v prípade výroby automobilov vo VW Slovensko odkázaný na pomoc finančných inštitúcií. Podiel samotného VW Slovensko na celkovej strojárskej výrobe v SR už vlani prevýšil 40 %, má na svojom konte 60 % všetkého strojárskeho exportu a 22,1 % v rámci slovenského priemyslu ako celku. Podiel automobilového priemyslu na vývoze strojárstva prevýšil 72 %. Rozvoj automobilizmu je hlavným ťahúňom našich strojárskych podnikov, no nemôže zostať jeho jediný pevný bod. Tých potrebuje podstatne viac, aby sa výrobný program mohol prispôsobovať vývoju na trhu. Potvrdzuje to rozhodnutie VW ako najväčšej automobilky v Európe. Kvôli celosvetovej recesii a zníženému odbytu nemecký koncern na Veľkú noc preruší výrobu v piatich závodoch: v Bruseli, Emdene, Moseli, Wolfsburgu a v Bratislave. Produkciu zníži o 15-tisíc áut, z toho pre VW Slovakia to bude znamenať výpadok asi týždňovej výroby. Je to vážny signál pre naše strojárske podniky, aby dokázali svoje aktivity diverzifikovať aj na ostatné priemyselné odvetvia. Tibor Bucha |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. |