Atomizácia sťažuje reformu

V roku 2003 budú mať obce a VÚC svoju rozpočtovú kapitolu

Rok 2002 je pri financovaní špecifický v tom, že sa neskoro prijali základné zákony súvisiace s reformou verejnej správy. Preto sú finančné prostriedky, ktoré súvisia s presunom kompetencií zo štátnej správy na samosprávu rozpočtované podľa doterajšej metodiky a sú v kapitolách krajských úradov. V súlade so zákonom o štátnom rozpočte na rok 2002 budú sa tieto finančné prostriedky poskytovať podľa termínov prechodu kompetencií a delimitovať z rozpočtov krajských úradov na ministerstvo financií formou decentralizačnej dotácie obciam a samosprávnym krajom. Ako uviedol v rozhovore pre Hospodársky denník riaditeľ Odboru financovania územných samospráv Ministerstva financií SR JUDr. Jozef Mikš, pre úrady vyšších územných celkov (VÚC) sa v tomto roku počíta so sumou 465 mil. Sk, ktorá je zo zákona určená na zriadenie a prevádzku úradov samosprávnych krajov. „Zákon o štátnom rozpočte zároveň hovorí, že z tejto sumy poskytne ministerstvo financií do polovice januára preddavok na zabezpečenie ich činnosti v prvom štvrťroku. To sme už urobili a financie išli z kapitoly Všeobecná pokladničná správa. Ak sa neskôr vyskytnú individuálne rozdiely, tak formou druhého preddavku ministerstvo samosprávnym krajom ich môže zohľadniť. VÚC majú schváliť svoje rozpočty na celý rok 2002 najneskôr do konca marca. Dovtedy im budeme poskytovať prostriedky formou preddavkov.“ VÚC budú pripravovať svoje rozpočty na tento rok v spolupráci s ministerstvom financií. Tým by sa mal dosiahnuť súlad medzi ich rozpočtami úradov samosprávnych krajov a uvedenou celkovou sumou určenou na tento rok. V tomto roku asi nebudú mať okrem uvedených zdrojov iné, ak nepočítame financie, ktoré sa delimitujú z krajských úradov.

„Sumu 465 mil. Sk vypočítali v čase prípravy zákona o VÚC. Sú v nej zahrnuté platy funkcionárov a zamestnancov samosprávnych krajov, vybavenie kancelárií, náklady na autoprevádzku, ako aj výdavky spojené s činnosťou poslancov, prácou komisií VÚC atď. Prihliadalo sa pritom na

priemerné výdavky

na krajských úradoch. Približne koncom prvej dekády februára sa uskutoční ďalšie stretnutie s predstaviteľmi samosprávnych krajov, na ktorom budeme hovoriť o ich návrhoch na doplnenie preddavku na prvý štvrťrok 2002. V druhej polovici februára už by sme chceli s nimi diskutovať o rozpočte úradov VÚC na celý tento rok,“ vysvetľuje postupnosť krokov riaditeľ odboru MF SR. Po schválení ich celkového rozpočtu budú samosprávne kraje na činnosť vlastného úradu dostávať ďalšie finančné prostriedky v štvrťročných intervaloch. Na rok 2003 však už vznikne v zmysle novely zákona o rozpočtových pravidlách v rámci štátneho rozpočtu samostatná kapitola Súhrnný vzťah k obciam a vyšším územným celkom. Štruktúrovaná bude na dvoch úrovniach samosprávy - obce a kraje, ako aj podľa jednotlivých odvetví. „Uvažujeme o tom, že na rok 2003 by sme aspoň časť potrieb samosprávnych krajov pokryli aj podielovými daňami. Aj keď to asi bude len malý podiel ich príjmov, predsa len by VÚC mali

určitú voľnosť

v rozhodovaní. V ďalšom roku by už mali byť samostatné rozpočtové pravidlá pre samosprávu. Od 1. januára 2004 sa počíta aj s novým zákonom, ktorý má pracovný názov zákon o rozpočtovom určení výnosov niektorých daní, s jasným určením, ktoré dane plynú do štátneho rozpočtu v určitých percentách a stanoveným podielom aj do rozpočtu samosprávneho kraja a obce. Ministerstvo financií vždy hovorilo, že spolu s prevodom kompetencií musia prejsť na samosprávu aj finančné prostriedky. Ak sme rozprávali o určitej etapizácii, nebolo to tak, že v prvej etape prejdú kompetencie a v druhej finančné prostriedky. Etapizácia fiskálnej decentralizácie spočíva v tom, že v prvej etape v období asi dvoch rokov sa budú kompetencie, ktoré prešli na obce a VÚC, financovať decentralizáciou dotácií, v ďalšom sa budú posilňovať vlastné daňové príjmy územnej samosprávy,“ pripomína J. Mikš. Pretože starostovia a primátori neraz avizovali, že pri

preberaní majetku

v rámci prechodu kompetencií, napríklad aj v školstve, môžu nastať problémy s delimitačnými protokolmi, spýtali sme sa riaditeľa odboru MF SR, aký postup sa zvolí pri riešení tejto otázky. Ako uviedol, jedna vec je delimitačný protokol, ktorý je určitou technickou pomôckou na to, aby sa vedelo, čo sa odovzdáva. Druhý aspekt spočíva v tom, či samosprávy podpíšu alebo nepodpíšu delimitačný, teda preberací protokol. Faktom však je, že kompetencie na obce a vyššie územné celky prechádzajú zo zákona, takže prevzatie kompetencií nie je podmienené podpisom protokolu o prevzatí majetku. „Určitý, tzv. modernizačný dlh na majetku nepochybne bude. Veď ten bol, aj keď ho spravoval štát. Prostriedky na investície, rekonštrukcie, modernizáciu a podobne boli v štátnom rozpočte a mali ich kraje. Tieto financie sú opäť k dispozícii a na samosprávu prejdú, samozrejme, vo

výške možností

ekonomiky. Bolo a je nereálne urobiť pred delimitáciou generálnu inventarizáciu štátneho majetku, ktorý prejde na samosprávu, a vyhodnotiť výšku modernizačného dlhu. Súčasťou delimitačných protokolov môžu byť aj prílohy, v ktorých sa uvedie, v akom stave sa objekty preberajú s odhadom sumy potrebnej na ich obnovu či uvedenie do riadnej prevádzky. Keď sa tieto údaje následne sčítajú, získa sa rámcový prehľad o výške modernizačného dlhu. To môže slúžiť ako pomôcka pri príprave rozpočtov na nasledujúce obdobia činnosti samosprávnych orgánov.“ Pretože sa neraz hovorí o tom, že reforma verejnej správy by nemala byť odtrhnutá od daňovej reformy, zaujímal nás názor aj na túto zložitú a citlivú problematiku. Samospráva zrejme tak skoro bez dotácií nebude. U nás je príliš veľká atomizácia obcí. „V takomto prostredí hovoriť o daňovej reforme a daňovej decentralizácii nie je jednoduché a z tohto hľadiska nie sú na to vytvorené podmienky,“ dodáva J. Mikš a približuje konkrétnu situáciu: „Z čoho napríklad bude obec, ktorá má 500 alebo aj menej obyvateľov, pri akejkoľvek

daňovej reforme

financovať zverené kompetencie, keď na jej území sa jednoducho nevyprodukuje dostatok daňových príjmov? Slovensko je navyše špecifické aj tým, že jeho ekonomická sila sa koncentruje na západe a juhozápade, preto financie sa budú naďalej prerozdeľovať, kým sa jednotlivé regióny ekonomicky nepozviechajú. Ak sa z hľadiska fiskálnej decentralizácie a daňovej reformy nevytvorí fungujúci systém medziobecnej spolupráce a obce budú plošne vykonávať všetky kompetencie, inak to nebude. Peniaze sa tam na pokrytie služieb nedajú dostať iným spôsobom, len formou dotácií, prípadne podielových daní. Vždy však musí fungovať okrem princípu motivácie a zainteresovanosti pri získavaní finančných zdrojov vytváraných na svojom území aj

princíp solidarity,

ktorý hovorí o určitom prerozdeľovaní zdrojov. Veď základný štandard služieb poskytovaných obyvateľom musí byť na celom území republiky približne rovnaký.“ J. Mikš zdôraznil, že v štátoch, kde vyriešili problém atomizácie a rozdrobenosti obcí, je to iné. Obce dostali čas na to, aby sa združili, a potom sa dala ľahšie urobiť aj daňová decentralizácia,“ uviedol riaditeľ odboru MF SR. My už len dodávame, že pri vyše 2800 obciach na Slovensku je daňová reforma vo vzťahu k obciam a ich financovaniu mimoriadne zložitým orieškom.

Vladimír Turanský