Ako v časoch najväčšej slávy

Maďarsko buduje v Györi veľký prístav, my náš zanedbávame

K najstarším európskym lodným spoločnostiam, ktoré zabezpečujú plavbu po Dunaji, patrí Slovenská plavba a prístavy (SPaP). So svojimi vyše 200 plavidlami rôznych typov a tonáže prepravujú takmer 2,5 milióna ton tovaru. Spoločnosť žije v súčasnosti v predprivatizačnom tranze, ktorého prvá fáza sa skončí začiatkom marca, keď je konečný termín podávania prihlášok do verejnej súťaže o predaj 86,99-percentného podielu Fondu národného majetku v SPaP. Spomínaná súťaž je už druhá. Výsledky pôvodnej verejnej súťaže na získanie podielu v SPaP, ktorú vyhlásili v marci minulého roka a ktorej víťazom sa stal Dunajservis, stornovali. V uplynulom týždni začal robiť prvý zo šiestich záujemcov o akcie SPaP hĺbkový audit, tzv. due diligence. Bratislavská lodiarska spoločnosť prekonala v uplynulom desaťročí mimoriadne komplikované obdobie, ktoré ovplyvňovali nielen subjektívne, ale aj objektívne príčiny, ktoré vyústili v roku 1975 do nepríjemnej straty vo výške 351 mil. Sk. O súčasnej situácii v spoločnosti sme diskutovali s generálnym riaditeľom SPaP Ing. Pavlom Šestákom a s ekonomickým riaditeľom Ing. Milanom Brindzíkom. V týchto dňoch majú k dispozícii zatiaľ iba predbežné výsledky hospodárenia za minulý rok, ale aj tie naznačujú, že to bude úspešný rok. Na okraj hospodárenia v roku 2001 P. Šesták uviedol: „Po viac ako trojročnom úsilí sa podarilo súčasnému vedeniu spoločnosť stabilizovať. Vyriešili sme aj

hriechy z minulosti,

ktoré nás zaťažovali najmä z hľadiska cash financií a podarilo sa urobiť niektoré štrukturálne kroky, aby firma dosiahla cieľ, ktorý si pred nástupom do funkcií predsavzali. A ten bol jasný - jednotlivé divízie dostať z červených čísel.“ Za rok 2001 v akciovej spoločnosti Slovenská plavba a prístavy dosiahli zisk prakticky vo všetkých divíziách okrem námornej dopravy. Veľmi dobre sa darilo napríklad divízii Prístav Bratislava. V roku 2001 tu preložili takmer 2,5 milióna ton tovarov. Takú prekládku dosahovali v časoch najväčšej slávy pred rokom 1989. Jedinou divíziou, ktorej sa nepodarilo dosiahnuť pozitívny hospodársky výsledok, je divízia námornej dopravy. Táto doprava nie je v súčasnosti pre spoločnosť lukratívnou, a tak sa rozhodli námorné lode predať. Bola to činnosť

vysoko stratová

a peniaze, ktorými dotovali túto divíziu, použijú teraz efektívnejšie. Ekonomický riaditeľ M. Brindzík hovorí: „Minulý rok sme ukončili s predbežným ziskom 27,2 mil. Sk. Náklady predstavovali 1,511 mld. Sk pri výnosoch 1,538 mld. Sk. Okrem námornej dopravy sme ozdravili všetky divízie, čo bol jeden z našich cieľov. Oponenti nám vyčítajú, že sme zisk dosiahli pre to, že sme predávali lodné člny. Môžem zodpovedne povedať, že to možno platilo v roku 2000, ale vo februári 2001 nám FNM pozastavil odpredaj majetku.“

Slovenská plavba a prístavy má v súčasnosti šesť divízií, ktoré sa venujú riečnej nákladnej a osobnej doprave, zabezpečujú činnosť dvoch prístavov a opravárske a iné činnosti. Za prepravu tovarov je zodpovedná divízia riečnej dopravy. Prepravné služby poskytuje na vnútrozemských vodných cestách po celom splavnom toku Dunaja, cez kanál Mohan - Dunaj na Rýn a na sieti západoeurópskych vodných ciest. Prepravujú všetky druhy tovaru vrátane kontajnerov, ťažkých a nadrozmerných kusov a investičných celkov. Okrem toho vykonávajú

aj menšie opravy

na riečnych plavidlách. Generálny riaditeľ P. Šesták tvrdí: „divíziu riečnej dopravy považujú za stabilizovaný celok aj v týchto neľahkých podmienkach, keď bola a ešte je zastavená plavba po Dunaji v Juhoslávii. Napriek tomu sa podarilo zabezpečiť plnenie úloh a dosiahnuť v hospodárení zisk. Je to určite úspech, pretože napríklad v roku 1989 dotovalo federálne ministerstvo dopravy túto činnosť sumou 200 mil. Sk. Veľmi dobré výsledky dosiahla aj divízia Prístav Bratislava, ktorý má výhodnú geografickú polohu, pretože sa nachádza takmer uprostred medzinárodnej cesty spájajúcej Čierne more so Severným morom. Poskytuje širokú škálu služieb, začnúc prekladom kusových, sypkých a tekutých materiálov cez nakládku kontajnerov až po prekládku kolesovej techniky do hmotnosti 60 ton a prekladu voľne ložného cementu s výkonom až 120 ton za hodinu. Veľa sa diskutuje aj o tom, že dokončením v súčasnosti budovaného prístavu v Györi sa podstatne zníži význam bratislavského prístavu. Nie som pesimistom, pretože na Slovensku máme už vybudované

dva prístavy

v Komárne a v Bratislave. Je však samozrejmé, že nemôžeme zostať stáť, ale musíme vytvárať potrebné podmienky na úspešnú prepravnú činnosť oboch prístavov. Niektorí podnikatelia majú aj také predstavy, že staré prístavné bazény sa môžu uvoľniť na iné podnikanie, napríklad pre výletné lode, jachty atď. Osobne si však nemyslím, že by to bola ziskovejšia činnosť ako doterajšia preprava nákladov. To si treba uvedomiť a autori takých úvah a myšlienok by mali zároveň navrhnúť aj riešenie, ako prípadné vyčlenenie starých bazénov pre iné zameranie nahradiť novými prístavnými priestormi. To si vyžaduje nemalé investície, takže to treba vidieť v časovo dlhšom horizonte. Vysoko možno hodnotiť aj činnosť Prístavu Komárno, pretože na jeho činnosť veľmi negatívne vplývali udalosti, ktoré sa udiali v Juhoslávii. Obmedzeným splavňovaním už od roku 1992, odkedy je Dunaj striedavo uzavretý, veľmi trpí prevádzka tohto prístavu. Podarilo sa nám zracionalizovať činnosť prístavu, aj keď to boli neraz tvrdé a nepopulárne opatrenia, ale dnes sa už prístav v Komárne sám financuje, pretože dosiahol zisk za vyše 11 mil. Sk.“ Veľmi lukratívnou je pre spoločnosť SPaP aj divízia lodnej osobnej dopravy, ktorá ponúka cestujúcej verejnosti pravidelné linky rýchloloďami typu

Voschod a Meteor

do Viedne a Budapešti. Vyhliadkovými loďami realizuje pravidelné plavby v obvode bratislavského prístavu, na Devín, na Vodné dielo Gabčíkovo a do Hainburgu. Navyše, divízia dlhodobo dosahuje dobré ekonomické výsledky a za rok 2001 tiež dosiahli zisk v hodnote 20 mil. Sk. Klientom vychádzajú v ústrety aj poskytovaním služieb na vyhliadkovej lodi Žilina, na palube ktorej sa môžu usporiadať rôzne prezentácie, konferencie, recepcie atď. Veľa sa diskutuje aj o tom, či je racionálne, aby firma SPaP prevádzkovala tri slovenské námorné lode, alebo nie. Národne ladení odborníci tvrdia, že by nebolo dobré, ak by sa zo svetových morí a oceánov stratila slovenská zástava. Jedna vec je však slovenská hrdosť a druhá ekonomika, ktorá je z hľadiska nákladov a zisku neúprosná. Nielen súčasné vedenie spoločnosti, ale aj predstavenstvo sa rozhodli, že tri

námorné lode

nie je únosné prevádzkovať. Bližšie však už generálny riaditeľ: „Aj keď je to nepopulárne vravieť, rozhodli sme sa naše tri námorné lode predať. Aj mne bude smutno, že už nebude na mori viať naša zástava, ale lode sú dlhodobo stratové a my sme ich prevádzku museli dotovať z inej činnosti v rámci spoločnosti. Napríklad len za uplynulý rok sme dosiahli ich prevádzkovaním stratu 45 mil. Sk. Ťažko povedať, čo za ne utŕžime, pretože obchod je obchod, ale verím, že nepôjdeme nižšie, ako je zostatková hodnota, aj keď predajná cena môže byť nižšia. Rozviaže nám to však ruky a nebudeme ich musieť dotovať. Pritom finančné prostriedky potrebujeme nevyhnutne, napríklad aj na rozvoj divízie Lodenica Bratislava, v ktorej sa zameriavame na opravársku činnosť, ktorá je jej neoddeliteľnou súčasťou už od založenia spoločnosti v roku 1922. V súčasnosti však jej celú kapacitu

nevieme vyťažiť,

pretože investície, ktoré sme vložili do lodeníc v šesťdesiatych rokoch, boli programované na iné podmienky, ako sú v súčasnosti a ako my potrebujeme. Prakticky využívame iba jednu tretinu kapacity. Urobili sme pokusy prenajať zvyšné kapacity iným subjektom, skončilo sa to však neslávne, takže to musíme doriešiť v nasledujúcom období. Napriek tomu sme dosiahli aj v tejto divízii v neľahkých podmienkach v uplynulom roku zisk.

Zamestnanci sú veľmi znepokojení, že vedenie chce prepustiť v tomto roku približne 300 pracovníkov. Obavy sú o to väčšie, že má ísť väčšinou o kvalifikovaných odborníkov, konkrétne námorných kapitánov a členov posádok lodí a nákladných člnov. Situáciu bližšie objasnil ekonomický riaditeľ M. Brindzík: „Je neodškriepiteľné, že ak chceme efektívne podnikať, tak musíme v spoločnosti racionalizovať aj personálne obsadenie. Zmenili sa totiž podmienky a objektívne nám hrozí prezamestnanosť. Napríklad aj preto sme sa rozhodli predať tri námorné lode. Hovoríme so zamestnancami aj s príslušnými úradmi práce. Po analýzach sme sa rozhodli prepustiť približne 250 pracovníkov. Z hľadiska štruktúry je faktom, že 50 pracovníkov je z divízie námornej dopravy, čo je logické, lebo chceme predať spomínané námorné lode. Nie je však problém zamestnať členov

lodných posádok

v rámci európskych či svetových personálnych agentúr. Ďalších 150 ľudí, ktorých uvoľníme, sú lodníci z riečnej dopravy. Hľadáme totiž efektívnejšie spôsoby zamestnávania lodníkov ako doteraz. Chceme zaviesť systém pracovných zmlúv na komerčnej báze. Čiže lodníci prestanú byť našimi kmeňovými zamestnancami a budeme si ich podľa potreby najímať, a to nielen my, ale aj ďalší zahraniční prepravcovia na plavidlá podľa reálnej potreby. Je to bežná prax všade vo svete. Aj takýmto spôsobom zabezpečujeme ustavičný nárast miezd. Napríklad v uplynulom roku sme dosiahli priemernú mzdu 15 700 Sk, čo je 10-percentný medziročný nárast.“ V tomto roku očakáva akciová spoločnosť Slovenská plavba a prístavy

historickú zmenu,

pretože sa rozhodne o privatizácii firmy. Minuloročný pokus sa skončil neúspechom pre určité nezrovnalosti. Takmer 90 % akcií patrí štátu. Podľa informácií mala byť spoločnosť v hodnote 2,4 mld. Sk pripravená na odpredaj len za 311 mil. Sk. Vedenie spoločnosti verí, že v tomto roku sa uskutoční privatizácia transparentným spôsobom a nebude ju potrebné opakovať. Podľa informácií z FNM záujem o privatizáciu prejavilo šesť subjektov. Konečný termín na podanie prihlášok je 4. marec 2002. Aký partner by bol pre SPaP najlepší? Generálny riaditeľ P. Šesták má jasnú víziu: „Privítali by sme takého partnera, ktorý by chcel rozvíjať hlavné činnosti, teda nákladnú a osobnú dopravu, prekladanie a skladovanie tovarov a činnosť prístavov. Ak bude mať budúci partner takéto zámery a bude rozvíjať dopravu, prípadne bude aj investovať do modernizácie, potom mu firma určite bude prinášať zisk. Menej výhodná by bola privatizácia nejakou finančnou skupinou, ktorá by spoločnosť sprivatizovala len pre to, aby ju mohla po nejakom čase predať ďalšiemu záujemcovi.“

Jozef Kunik