Agrosektor nechce druhú ligu

Nižšie platby, limitujúce kvóty, klesajúce ceny a čo ešte?

Slovenskí vyjednávači avizujú, že sa pri nadchádzajúci rokovaniach s Európskou komisiou budú snažiť o pozmenenie viacerých kľúčových zámerov z jej zverejnenej stratégie rozširovania EÚ v oblasti poľnohospodárstva. Podpredsedníčka vlády SR pre európsku integráciu Mária Kadlečíková kriticky vníma navrhovanú mieru uvoľňovania priamych platieb pre poľnohospodárov z kandidátskych krajín, ktorá má po začlenení v roku 2004 predstavovať len 25 % z objemu priamych platieb jej terajších farmárov, ako aj dĺžku 10-ročného prechodného obdobia na úplné vyrovnanie dotovania. Odmietavé stanovisko k politike EÚ v tejto oblasti vyjadrilo naše ministerstvo pôdohospodárstva, ako aj ďalšie asociované krajiny. Okrem Demokratickej strany na hrozbu nášho druhoradého členstva v EÚ nereagovala ani jedna zo strán pravicového spektra, hoci prinajmenej z úst predstaviteľov SDKÚ, ktorí zastávajú vo vláde kľúčové posty, by sa to dalo očakávať. Nemastné-neslané vyjadrenie vicepremiéra Ivana Mikloša nebolo ani zásadné, ani usmerňujúce, ale skôr v intenciách celkového vzťahu vlády k tomuto citlivému rezortu, ktorý časť ekonómov vníma ako macošský. Ani KDH či SDKÚ akoby nezaujímalo, že by to bolo členstvo druhej kategórie, ktoré, ako uviedol nedávno jeden nemecký denník, by nemalo nič spoločné s prisľúbenou solidaritou. To, že takáto politika môže zruinovať aj tie roľnícke podniky na Východe, ktoré pracujú s nižšími výrobnými cenami ako podniky na Západe, ich v podstate nezaujíma. Pritom otázka rovnosti šancí a našej budúcnosti po vstupe do EÚ je zrejme dôležitejšia ako všetky privatizačné kauzy, ktorým sa politici v súčasnosti každodenne venujú. V prípade presadenia aspoň 35 % úrovne priamych dotácii a po započítaní zhruba 100 mil. EUR z podporných fondov spoločenstva na rozvoj vidieka a aj ďalších zdrojov z podporného programu SAPARD, by mohol už v prvom roku pričlenenia domáci agrosektor počítať s výpomocami v objeme asi 19 až 20 mld. Sk. Pri tejto celkovej sume však niektorí naši negociátori počítajú aj so zachovaním terajšej výšky národných dotácií, ktoré sú z vlastného rozpočtu SR vyčleňované v objeme asi 8 mld. Sk. Miera poskytovania

priamych platieb

je však úzko nadviazaná aj na príspevok SR do spoločného rozpočtu EÚ, ktorý by mal podľa terajších kritérií predstavovať asi 12 mld. Sk ročne. Preto niektorí naši politici zdôrazňujú, že ak nedostaneme priame platby v plnom rozsahu, nemali by sme potom v plnej výške prispievať ani do spoločných zdrojov. SR, ako aj ostatné kandidátske krajiny očakáva, že EÚ v tomto roku prehodnotí spoločnú poľnohospodársku politiku a prijme definitívne závery v smere jej úprav. Pokiaľ v EÚ nedôjde k zásadnej zmene spoločnej poľnohospodárskej politiky, ocitne sa naše poľnohospodárstvo spolu s agrárnymi sektormi kandidátskych krajín v pozícii konkurenčnej neschopnosti oproti vysoko dotovaným dovozom zo zahraničia. SR je pripravená na otvorenú

diskusiu o zmene

poľnohospodárskej politiky v EÚ, ktorej cieľom by bol nediskriminačný prístup slovenských farmárov na európsky trh. Viacerí kandidáti na vstup preto požadujú okamžité uplatňovanie priamych platieb v zmysle rovnoprávnosti. Spoločná agrárna politika a uplatňovanie jej nástrojov by malo byť jednotné pre všetky členské štáty bez členenia na pôvodné a nové členské štáty, tak ako to bolo pri predchádzajúcom rozširovaní EÚ. Rozdielny prístup pri uplatňovaní priamych platieb v kandidátskych krajinách zakladá hneď od začiatku diskrimináciu v podnikateľskom prostredí a možnosti uplatnenia sa na jednotnom európskom trhu. SR sa nestotožňuje ani s názorom, že bezprostredné okamžité zavedenie plných priamych platieb by mohlo viesť k sociálnym otrasom vo vidieckych regiónoch a k príjmovej disparite medzi poľnohospodárskym a nepoľnohospodárskym obyvateľstvom na vidieku v nových členských štátoch. K tomuto konštatovaniu vedú

výsledky prepočtov

aplikácie priamych platieb, poskytovaných v EÚ z Európskeho poľnohospodárskeho zabezpečovacieho a garančného fondu (EAGGF) od roku 2002, na podmienky SR. Z nich vyplýva, že pri uplatnení 100-percentnej úrovne platných sadzieb v EÚ od roku 2002, poskytovaných na podporu chovu hovädzieho dobytka a bahníc a na podporu obilnín a olejnín, by získané finančné zdroje (v celkovej výške asi 12 mld. Sk) nestačili ani na vykrytie deficitu zdrojov, ktoré si každoročne vyžaduje jednoduchá obnova technicko-technologických zariadení v poľnohospodárstve (približne 10 mld. Sk) a vyrovnanie cenovej disparity medzi poľnohospodárstvom a národohospodárskym priemerom. Uplatnenie jednotných priamych platieb by prispelo k zmierneniu rozdielov v technicko-technologickej a príjmovej úrovni poľnohospodárstva medzi pôvodnými a novými členskými štátmi a k zdravšej konkurencii. Uplatnenie len 25-percentnej úrovne podpôr však nerieši cenovú

úroveň disparity

vstupov a výstupov v rámci národného hospodárstva. Pre krajiny, ktoré sa uchádzajú o vstup do EÚ, je z hľadiska budovania trvalo udržateľného poľnohospodárstva dôležité, aby vstup do EÚ neznamenal likvidáciu domácich producentov potravín a aby si v základných potravinách udržali sebestačnosť. Ale za predpokladu, že dokážu konkurovať producentom z ostatných krajín.

Politickým problémom vo väčšine krajinách EÚ je udržanie ich produkcie na súčasnej úrovni, pri zachovaní úrovne podpory poľnohospodárstva. Naopak, na pristupujúce krajiny sa vyvíja nátlak vo forme nižšej úrovne priamych platieb počas prechodného obdobia. Aj kvótami obmedzená produkcia a znižovanie základných cien v únii bude znamenať pre producentov z kandidátskych krajín

nižšie tržby,

a tým aj menej prostriedkov na investovanie. Obmedzovanie produkcie pomocou kvót považuje ministerstvo pôdohospodárstva za administratívny zásah do trhu, s cieľom udržať rovnováhu medzi ponukou a dopytom, čo v konečnom dôsledku prináša producentom v terajšej pätnástke prijateľnú cenovú úroveň. Pre našich farmárov je však neprijateľné, aby boli obmedzovaní súčasne z troch strán.

Vladimír Turanský