Bude z Afriky Afganistan?

Blairovo turné a pretrvávajúca realita na kontinente

Keby Móric Beňovský, slovenský to rodák, svojho času vydržal dlhšie vo funkcii vládcu na Madagaskare, dnes mohol Mikuláš Dzurinda napodobniť britského premiéra Tonyho Blaira a navštíviť bývalé africké kolónie... V dejinách sa však „keby“ nenosí, a tak sa Slováci - podľa románopiscov mierumilovný národ - nikdy nestali kolonizátormi a dobyvateľmi cudzích území. Ale nás aspoň teraz nehryzie svedomie za minulosť a nemusí nás trápiť osud cudzích krajín a ich národov. Hoci mám veľké podozrenie, že ani termín „svedomie“ sa v dejinách a medzinárodnej politike nenosí...

Tony Blair včera odcestoval na turné do Afriky. Jeho cestovná agenda zahŕňa Nigériu, Senegal, Ghanu a možno príde aj do Sierry Leone. Samotná púť po bývalých britských kolóniách v západnej Afrike (okrem Senegalu, ktorý patril Francúzom), by nebola až taká zaujímavá, ale zaujímavý je kontext, do ktorého britský predseda vlády zasadil svoje turné. Blair chce presvedčiť Afričanov o podpore západného sveta, lebo ako vyhlásil, „Západ musí pomôcť Afrike, ak chce zabrániť novej vlne terorizmu“. Nové teroristické útoky môžu vzniknúť niekedy v zajtrajšku, ak sa nepodniknú rázne opatrenia na zmiernenie chudoby v Afrike. Ako je známe, práve chudoba, beznádej, bezvýchodiskovosť a pocit utlačovania najviac nahrávali do kariet spolupracovníkom teroristu Usámu bin Ládina, lebo spomedzi chudoby pochádzalo najviac bojovníkov pre „správnu a spravodlivú vec“ radikálnej siete al-Káida. Blair dokonca porovnal Afriku s Afganistanom spred desiatich rokov, keď sa situácia v tejto ázijskej krajine začala zhoršovať, až nakoniec štát úplne zlyhal a ovládli ho drogy a terorizmus. Pravdou je, že mnohé africké štáty sú naozaj na prahu zlyhania, keď výkonná moc je bezzubá, sociálna sieť a infraštruktúra neexistujú a vlády sú skorumpované. Blair si podľa jeho vlastných slov po septembrových útokoch na USA uvedomil, že Británia musí pomôcť Afrike nielen preto, že ľudia tu žijú v zlých podmienkach, ale aj preto, že „v dnešnom svete spoločné záujmy a vlastné záujmy kráčajú ruka v ruke“. Radšej neskoro (si to uvedomiť) ako nikdy... Spoločné záujmy globalizujúceho sa sveta zatiaľ akosi obchádzajú Afriku, ktorá sa podľa nemeckého denníka Frankfurter Allgemeine Zeitung stala najneprebádanejšou časťou Zeme z hľadiska konzumu, lebo jej chýba rozvinutý priemysel a pracovné miesta.

Veľká Británia to chce napraviť. Podľa Blaira by sa „zahojenie afrických rán“ malo konať formou zvýšenia dodávok pomoci a rozšírením obchodu s africkými štátmi a vyvíjaním úsilia na ukončenie konfliktov a civilných vojen na čiernom kontinente. Pekné úvahy. Nepatria iba Blairovi, ale aj americkým predstaviteľom a lídrom EÚ. Krásu týchto úvah však narúša neochota dostatočne otvoriť svoje trhy pre africké produkty a rozširovanie obchodu sa koná tak, že najviac na tom zarobia západné krajiny. Ako napríklad Veľká Británia, ktorá koncom minulého roka predala Tanzánii nadštandardný monitorovací systém pre vojenské letectvo, hoci krajina na zabezpečenie hospodárskeho rastu by viac potrebovala výstražný systém pred povodňami. Iba jedna obchodná operácia, ktorá však porušuje dve z pekných predsavzatí - exportom vojenskej techniky prispieva k militarizácii kontinentu a zároveň táto operácia zabezpečí prácu a rozvoj priemyslu nie Afričanom, ale Britom. To v očiach britských politikov vojenské pozadie akcie ospravedlňuje. Na takejto dvojtvárnosti stavajú svoju medzinárodnú obchodnú politiku aj USA, ktorým je vždy bližšia národná košeľa ako celosvetový kabát (pozri Protokol z Kjóto), nehovoriac už o nadnárodných korporáciách. O plánoch na pomoc Afrike sa pritom hovorí čoraz častejšie, na každom medzinárodnom fóre a podujatí. V júni tohto roka lídri G-8, skupiny najvyspelejších krajín a Ruska, v reakcii na iniciatívu afrických štátov Nové partnerstvo pre africký rozvoj (NEPAD), ktorá vychádza z tzv. Marshallovho plánu obnovy, zverejnia plán na pomoc Afrike. Plán však určite neposkytne 64 mld. USD na likvidáciu chudoby a oživenie afrického hospodárstva, ako to žiada NEPAD. Aj Blairova návšteva (podobne ako nedávna návšteva Billa Clintona) podľa všetkého iba identifikuje problémy, načrtne možné plány rozvoja a spolupráce a poskytne nádej tisícom, možno miliónom Afričanom. Či sa už tieto nádeje naplnia, je nejasné.

Iaromír Novák