Rýchlosť je polovičný úspech

Vláda SR zrejme nestačí pripraviť kvalitné zákony

„Z hľadiska negociačného procesu môžeme konštatovať, že vo vzťahu k zahraničiu napreduje Slovensko celkom dobre. Uzatvárajú sa kapitoly, plán sa plní vo vecnej, ako aj v časovej rovine. Upozorňujem však na to, že hoci ideme rýchlo, doma sa podľa mňa dopúšťame chýb. Veľa noriem, ktoré sa prijímajú preto, aby sa naše právo priblížilo zákonodarstvu Európskej únie, sa upravuje, a úpravy sa prezentujú ako nevyhnutné. Lenže kvalita týchto zmien ďaleko zaostáva za kvalitou zákonov, ktoré platia v EÚ,“ hovorí o slovenskej legislatíve predseda Slovenského zväzu spotrebných družstiev (SZSD) Ing. Adrián Ďurček. Svoje výhrady predniesol aj na ostatnom zasadnutí valného zhromaždenia Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) SR. Zákonodarný proces, tak ako ho vníma, priblížil v rozhovore pre Hospodársky denník prostredníctvom niekoľkých názorných príkladov. „Zákon o odpadoch je v krajinách Európskej únie iný ako u nás. V štátoch EÚ je napríklad obnosené šatstvo bežným tovarom a u nás ho zákon takto nedefinuje. Ale veď ide o bežný spôsob podnikania. Nie každý musí byť bohatý a nie každý má možnosť zaobstarať si značkové ošatenie. Sú ľudia, ktorí ostávajú odkázaní na nižšiu cenu a nižšiu kvalitu. O tom je trh.“

Zákonník práce bol tiež prijatý ako zákon, ktorý sa má priblížiť k Zákonníkom práce v štátoch EÚ. „To však nie je pravda,“ pokračuje predseda SZSD. „Náš Zákonník práce nie je tak konštituovaný. Sú v ňom veci, ktoré majú riešiť na Slovensku hospodárske problémy a nie aproximáciu práva. Tieto problémy sa občanovi vysvetľujú tak, že to musíme prijať, lebo to od nás vyžaduje EÚ pri uzatváraní kapitoly.“ A. Ďurček zdôrazňuje, že naša vláda „veľmi lacno predáva svoj nedobrý legislatívny proces. Všetky nedostatky, ktoré pripomienkujeme, vysvetľuje ako nevyhnutnosť. Nie vždy je to pravda”. Na otázku, čím si vysvetľuje takýto postup vládneho kabinetu, hovorí, že takto je to asi jednoduchšie. „Možno je to práve preto, že proces približovania je rýchly a vláda ho nestíha z kvalitatívnej stránky.“ Uviedol aj ďalší kontroverzný legislatívny prípad, ktorý sa týka zákona o obchodných reťazcoch. „U nás nebol prijatý, lebo tento zákon, presnejšie zákon o ich rozmiestnení, by nebol konformný s bežnými praktikami v EÚ. My sme si až cez rakúsku obchodnú komoru museli zistiť, aké sú v tomto smere zákony v štátoch EÚ. Proces fungovania reťazcov je tam prísne korigovaný. Keď tam ide podnikateľ stavať obchod, prihliada sa, do akého trhu ho ide zasadiť, aký bude mať naň dosah, či nebude mať dominantné postavenie a podobne. K tomu sa tam vyjadrujú aj profesijné zväzy a nie iba útvar životného prostredia a architekti. U nás sa zákon o obchodných reťazcoch odmietol, lebo keď výrobcovia zistili, že obchodníci chcú prijať určitý zákon, tak tam dodali niektoré paragrafy. Tie smerovali do vzťahu medzi výrobcom a obchodníkom. Tie sa však v EÚ takto neupravujú. Preto bol zákon neprijateľný.“

Vladimír Turanský