Zákonník práce vytvoril dva tábory

„Každá zmluva je dobrá vtedy, keď sú obidve strany mierne nespokojné. V prípade nového Zákonníka práce sa však odborárom podarilo dosiahnuť, že nadštandardným spôsobom obmedzujú právomoci zamestnávateľov. Hoci príprava a diskusie k tejto základnej právnej norme, ktorá má upravovať vzťahy medzi zamestnancom a zamestnávateľom, trvali takmer päť rokov, žiaľ, výsledkom je, že zverejnenie zákona vyvolalo v spoločnosti doslova šok. Odborári získali neadekvátnu časť právomocí,“ zdôraznil prezident Združenia podnikateľov Slovenska (ZPS) Karol Pavlů na tému nového Zákonníka práce. Podľa neho hlavný problém je v tom, že Zákonník práce rozdeľuje spoločnosť na dva tábory. V prvom sú zamestnávatelia a zamestnanci a v druhom úzka špička odborov, presnejšie odborárskych funkcionárov. Tí vlastne dosiahli nerovnoprávne zásady financovania odborovej organizácie. Litera vlani schváleného zákona (do platnosti vstúpi od apríla tohto roka) totiž hovorí o tom, že zamestnávateľ musí poskytnúť mesačne platené voľno 30 minút na odborársku činnosť. „Čiže na 16 zamestnancov je to jeden platený odborársky pracovník. Okrem toho zamestnávatelia musia poskytnúť v pracovnom čase odborom miestnosti, technické pomôcky a podobne. Keby však zo strany odborov existoval zmysel pre

fair play hru,

tak by nesúhlasili s tým, že kým oni majú na každého zamestnanca 30 minút, tak pre zamestnanecké rady pripúšťa zákon len 10 minút. Z toho teda vyplýva, že všetci sme si rovní, ale niektorí odborárski funkcionári sú si ešte rovnejší,“ zdôrazňuje K. Pavlů. Summa summarum kým pri doteraz platnom Zákonníku práce tvorili náklady zamestnávateľov na odbory len v priemysle vyše 290 mil. Sk za rok, pri novom Zákonníku práce je to až 663 mil. Sk. To znamená, že nárast je až 2,3-násobný. Za celú ekonomiku však odborári takýmto spôsobom získavajú na svojich funkcionárov a na celú prácu odborov skoro 2 mld. Sk. Tie zaplatia zamestnávatelia. Z vysvetlenia K. Pavlů vyplýva, že ak si budú zamestnávatelia chcieť plniť svoje povinnosti a zaplatiť odborárskych pracovníkov, tak každý zamestnanec bude musieť zvýšiť pracovný výkon. Nezaplatí sa však jemu, ale dostanú ho odbory. V tejto súvislosti K. Pavlů vyslovil ostré slová kritiky na chápanie informovanosti. Podľa litery nového zákona musia zamestnávatelia odborovú organizáciu informovať o všetkých zámeroch takým spôsobom, že to výrazne obmedzuje ich práva a kompetencie. Pokiaľ ide o zákonom obmedzenú dĺžku pracovného času na 48 hodín týždenne, bez možnosti dohody, K. Pavlů dodáva: „Aj tu je vidieť,

do akých absurdít

sa dostáva snaha regulovať všetko. Námietky odborárov, ktoré spočívajú v tom, že chránia záujmy pracujúcich, že riešia nezamestnanosť atď. signalizujú pomýlený pohľad. Nezamestnanosť sa nerieši obmedzovaním a zákazmi, ale rozvojom podnikateľského prostredia. Treba znížiť celkovú cenu práce a nie pristúpiť k obmedzovaniu, čo bude v konečnom dôsledku znamenať len zvýšenie čiernej práce.“ K nezriedkavým útokom odborárov, že podnikatelia svojimi postojmi čiernu prácu podporujú, dodal: „Pre podnikateľov, ktorí platia všetky dane, odvody atď. je čierna práca vlastne dumpingovo nekonkurenčnou vecou. Na druhej strane je naivné si myslieť, že na jednorazové práce vznikne nové pracovné miesto. Ide len o želanie Alenky z ríše divov.“ Keďže podľa odborárov je Zákonník práce v súlade s legislatívou EÚ, zaujímalo nás, či neexistovalo kompromisnejšie riešenie pri plnení požiadaviek z EÚ. „Dohovory s Medzinárodnou organizáciou práce a smernice EÚ obsahujú určité odporúčania. Treba však rešpektovať špecifiká SR, jej ekonomiky. Navyše, ešte nie sme v EÚ, len v prístupovom procese a tiež môžeme použiť isté výnimky. Sociálne ochrany a vymoženosti, ktoré dnes majú zamestnanci v Nemecku, sa nedajú uplatňovať v SR, lebo je v inom štádiu rozvoja. A to už nehovorím, že súčasné znenie zákona o dĺžke pracovného času znamená pre hercov, učiteľov, vodičov, lekárov doslova neriešiteľnú situáciu. Zákon ako celok však

najviac postihne

malý a stredný podnikateľský stav, čo je úplne mylné. Je to proti proklamovaným trendom, že práve malí a strední podnikatelia sa musia stať motorom rozvoja celého hospodárstva, lebo práve oni môžu v najväčšej miere ovplyvniť pokles nezamestnanosti. Avšak len primerane svojim možnostiam a nie na základe administratívnych rozhodnutí,“ zdôraznil K. Pavlů. Z jeho vysvetlenia tiež vyplynulo, že Zákonník práce má negatívny vplyv na sociálny dialóg. Tak napríklad Inšpektorát práce má zo zákona právo dať za nedodržanie dohôd z kolektívnych zmlúv zamestnávateľovi pokutu až do výšky 1 mil. Sk. Je však zaujímavé, že tento inšpektorát ako štátny orgán trestá z dobrovoľnej zmluvy len jedného partnera. „Keď za porušenie pravidiel manželského spolužitia bude trestaný vždy len manžel, tak ochota mladých mužov ženiť sa výrazne klesne. Ak uvedené absurdnosti zostanú v zákone, v konečnom dôsledku zhoršia sociálny dialóg,“ tvrdí K. Pavlů.

Na našu otázku, prečo aj podnikatelia prostredníctvom AZZZ nepoukazovali na uvedené paradoxy v zákone skôr, teda, keď sa v NR SR schvaľoval, K. Pavlů odpovedal: „Chyby si treba priznať. Ale uvedomte si, že za Zákonník práce lobovali odborárski funkcionári, ktorí sú všetci platení. Ale členovia AZZZ sú predovšetkým podnikatelia, manažéri podnikov. Ich funkcia v AZZZ je práca navyše. To je len na vysvetlenie, nie na ospravedlnenie. Treba priznať, že odborárom sa podarilo

využiť situáciu

a ešte aj dohodnuté veci zmeniť do polohy, ktorá v konečnej fáze vyvolala zdesenie. Toto zmanipulovanie je síce obdivuhodné, ale výsledok je katastrofou pre celú republiku.“ Podľa K. Pavlů je ešte čas veci napraviť a zo Zákonníka práce urobiť normu, ktorá v rovnovážnej podobe zohľadní záujmy zamestnávateľov a zamestnancov. Predovšetkým treba okamžite odložiť dátum platnosti nového zákonníka o rok, a potom navrhované korektúry presadiť cez poslanecké návrhy a skrátené legislatívne konanie. K výhradám odborárov na kritiky zákonníka, že zamestnávatelia by len zdierali zamestnancov, K. Pavlů povedal: „Každý zamestnávateľ vie, že najcennejšie čo má, sú jeho zamestnanci. A čím bude mať spokojnejších a lepšie platených zamestnancov, tým lepšie sa bude dariť firme, a tým aj jemu. Len problém je v tom, že ešte aj z toho, čo by mohol dať svojim zamestnancom, teraz veľkým priehrštím odobrali odborárski funkcionári.“

Zdena Rabayová