ABY SME NEZÍZALIi

Razantne a s plnou vážnosťou nastoľuje v týchto dňoch Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) SR potrebu vypracovať tzv. dôsledkové štúdie integrácie Slovenska do Európskej únie. Už teraz sa však dá konštatovať, že slovenská vláda zaspala, a to výrazne, lebo štúdie, ak majú byť efektívne, mali byť pripravené už dávnejšie. Teda v čase, keď sa začalo s rokovaniami o závažnejších prístupových kapitolách. Oneskorenie už koncom vlaňajška pripustila aj podpredsedníčka vlády pre európsku integráciu Mária Kadlečíková, ktorá však vzhľadom na obdobie svojho nástupu do tejto funkcie zrejme nemohla viac urobiť. Dôsledkové štúdie majú prispieť k zreálneniu očakávania obyvateľov SR o vplyve EÚ po vstupe do nej. Štúdie by prostredníctvom objektívnych informácií mali slúžiť ako podkladový materiál aj na prípravu sociálnych partnerov a záujmových združení. V súčasnosti je podľa prieskumov za vstup do EÚ asi 75 % našich obyvateľov. Ich informovanosť o tom, čo ich čaká po integrácii, je minimálna, ba ani zamestnávateľské zväzy, združujúce mnohé významné podniky, nevedia, s čím sa po integrácii stretnú. Na štúdiách sa už začalo pracovať, napríklad v Slovenskej akadémii vied. Stanovisko zamestnávateľských zväzov k tejto otázke sme tlmočili v uplynulých dňoch, teraz prinášame názory ďalších zainteresovaných.

Hlavný vyjednávač SR s Európskou úniou a štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí Ján Figeľ pre Hospodársky denník uviedol, že ministerstvo v posledných dvoch rokoch žiadalo vládu vyčleniť prostriedky na prípravu dôsledkových štúdií. „Som rád, že aspoň teraz, keď už nie doteraz, sa nachádza isté pochopenie. Potrebujeme poznať

prognózy a odhady

niektorých dôsledkov, aj keď mnohé sú evidentné. Je však zrejmé, že ani po štúdiu týchto procesov nebude alternatíva pre náš postup a dokonca ani pre časové horizonty integrácie. Som presvedčený, že spoločný vstup celého regiónu do EÚ je to najlepšie pre slovenské záujmy. Časový horizont EÚ veľmi konkrétne pomenovala.“ Na otázku ako vláda odôvodňovala nevyčlenenie financií na skúmanie dôsledkov našej integrácie, J. Figeľ uviedol, že väčšinou išlo o nedostatok prostriedkov v rozpočte. To bol hlavný argument na odpoveď kabinetu. „Požiadali sme rezorty, aby sa vo vlastnej kompetencii a réžii zaoberali sektorovými prístupmi. Viaceré tak robia, ale považujem to za minimum toho, čo je potrebné. K sektorovým analýzam by však mal vzniknúť celkový makroekonomický, prípadne aj mikrospoločenský pohľad.“ Ako uviedol hlavný vyjednávač SR, vlani v decembri rokoval s regionálnym riaditeľom Svetovej banky, ktorá nám takúto štúdiu ponúkla, lebo sa zaoberá aj analýzami integračného procesu. „Keďže

integrácia je jedným zo základných geopolitických javov v Európe, tak všetky dôležité, nielen európske, ale aj svetové inštitúcie, takéto javy sledujú a pripravujú príslušné štúdie. Na jeseň by mal byť takýto materiál dokončený. Poslúži predovšetkým budúcim rozhodujúcim inštitúciám na Slovensku, aby konali

aj s ohľadom na

jej výsledky,“ informoval nás J. Figeľ. Doteraz sa mohol spoliehať na „neucelené a čiastkové sektorové pohľady, ktoré existujú v jednotlivých pracovných skupinách“ a na základe ktorých sa definujú aj niektoré naše negociačné požiadavky. Ale aj o porovnávanie s blízkymi ekonomikami. „Poznám české hľadiská a českú dôsledkovú štúdiu. Vzťahy medzi Bratislavou a Prahou boli do takej miery korektné a otvorené, že sme sa mohli navzájom informovať o istých negociačných požiadavkách a prioritách, čo dosť vzájomne pomáhalo, lebo aj oni majú niektoré citlivosti. Súhlasím s tým a som rád, ak to aj iní vnímajú tak, že negociácie potrebujú istú oporu v politickom a vo vecnom pozadí. Že sa je o koho a o čo oprieť,“ zdôraznil J. Figeľ.

Predseda Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory Peter Mihók je toho názoru, že dôsledkové štúdie mali byť pripravované pred uzavretím príslušných negociačných kapitol. „To

malo determinovať

priority hlavného vyjednávača. Štúdie sa mali urobiť v určitých hypotetických rovinách ako podklad, aby mal vyjednávač dostatok argumentov. Bruselskú klímu poznám, je veľmi pragmatická. Proti argumentom treba mať iné argumenty. Situácia nášho vyjednávača nebola docenená, lebo prístupový proces sa vnímal hlavne cez aproximáciu práva, ale menej v konkrétnej ekonomickej rovine, hoci všetky zákony sa premietajú do reálneho života.“ Pozícia SOPK je v súčasnosti taká, že dôsledkové štúdie treba urobiť aj v oblastiach, v ktorých boli záväzky už prijaté, lebo ani tie si nevieme premietnuť do mikrosféry. Podniky by mali mať jasno v tom, čo ich čaká. Prioritou by však podľa P. Mihóka mali byť dôsledkové štúdie v rámci tých kapitol, ktoré sú ešte otvorené, pretože tam by sme mohli dosiahnuť lepšiu pozíciu. „Nemali by sme sa

báť povedať

čo je pozitívum a čo negatívum integrácie. Lebo ak budeme hovoriť, že celý prístupový proces znamená pre Slovensko jednoznačne pozitívum, tak klameme samých seba. Potom môže prísť efekt vízie, že všetci budeme s prekvapením len pozerať... “

Podľa prognostika Pavla Kárásza vzhľadom na blízkosť roku 2004, keď by sa náš vstupný proces mal formálne ukončiť, je začatie prác na štúdiách v tomto roku „relatívne oneskorené“. Kým sa štúdie skompletizujú, uplynie nejaký čas a ich význam sa do istej miery zníži. „Napriek tomu si myslím, že môžu poslúžiť,“ uviedol.

Vladimír Turanský