Aký je teda Peter Magvaši?

Nestarám sa do iných médií. Sledujem ich, a keď Peter Magvaši po prvý raz poznamenal, že by nebolo od veci vrátiť sa k vládnemu uzneseniu o privatizácii SPP, tak som mu predpovedal osobitný a časovo viacmesačný „záujem“ o jeho osobu. Taký, že sa bude čudovať, akým vlastne je P. Magvaši. Keď podporil v straníckom súboji o funkciu predsedu SDĽ P. Koncoša a začal obhajovať to nové v Zákonníku práce, tak sa stal personou, do ktorej akoby sa patrilo aspoň udrieť si, a potom sa vypariť, teda nedať príležitosť brániť sa v aktuálnom čase a priestore. Dnes uverejňujeme prvú časť výberu z myšlienok a názorov P. Magvašiho, ktoré odzneli 3. februára v Hd.

Hd: Opäť ste v centre pozornosti médií...

P. Magvaši: Je to nepríjemné, keď sa nemôžete brániť.

Hd: Z bývalého ministra hospodárstva sa v tejto vláde stal minister práce, sociálnych vecí a rodiny. Prečo nie, ale kandidovať na ministra financií...?

P. Magvaši: V 1998. roku to bol R. Fico ako podpredseda SDĽ, ktorý mal na starosti sociálne otázky. Ponuku riadiť tento rezort odmietol. Na podnet vtedajšej podpredsedníčky SDĽ B. Schmögnerovej vznikol návrh, aby som bol ministrom práce, sociálnych vecí a rodiny. Je fakt, že som akceptoval kandidatúru na pozíciu ministra financií, ale len preto, aby nebol jediný kandidát. Republikovému výboru som objasnil viaceré mínusy mojej kandidatúry, napríklad nedostatočnej znalosti pomerov na ministerstve a vôbec v rezorte. Rozhodli sa pre Františka Hajnoviča, ktorému nie je čo závidieť a môžeme si blahoželať, že prevzal riadenie kľúčového rezortu. To je krátka história mojich ambícií a postojov v súvislosti s pôsobením vo vládnej koalícií. Je taká jednoznačná, že viaceré média sa rozhodli pre špinenie mojej osoby a mojej rodiny. Taká TV Markíza išla na to obchvatom a pošpinila môjho starého otca, ktorý je pochovaný na Národnom cintoríne v Martine. Odhliadnuc od neprávd a urážok, ktoré odzneli, starý otec mi zomrel, keď som mal rok. Boli články, ktoré napísali profesionáli s jediným cieľom: P. Magvaši nie je P. Magvaši, ale kreatúra. S tým sa nedá nič robiť, pretože ľavicový politik je dnes neželaný, resp. želaný len vtedy, keď treba na niekoho zhodiť neúspechy, chyby či vládne prehry.

Hd: Ibaže vaša strana je slabá, pod hranicou zvoliteľnosti, pod čo sa nepodpísal nikto iný ako ľavicoví politici, v nejednom prípade kváziľavicoví či kvázipolitici. Bývalý šéf SDĽ vám z Washingtonu odkázal (pozn. red. v 5. týždni), že odchod poslancov a štiepenie strany niekoľko mesiacov pred voľbami je tým najhorším variantom. Tento proces mal jeden zo svojich vrcholov práve v čase jeho vládnutia...?

P. Magvaši: Za tých dvanásť rokov SDĽ bolo takých situácií niekoľko. Keď z nej odišli konzervatívni komunisti v decembri 1990, potom od jari 1993 do jari 1994, keď sa rozhodlo o transformácii na ľavicovú stranu moderného strihu a odišiel z nej J. Ľupták, ale so šokujúcim výsledkom v parlamentných voľbách. SDĽ sa ledva-ledva dostala do parlamentu v roku 1994. U mnohých prevládli osobné ambície a zvíťazili nad nimi, čoho dôsledkom boli stále konflikty personálne, ale nie konflikty v záujme veci. To boli ďalšie roky. Na chvíľu bol pokoj, keďže opozičná pozícia vyniesla SDĽ do vládnej koalície ako jej druhý najsilnejší subjekt. Po niekoľkých mesiacoch sme boli opäť tam, kde sme nechceli byť, a koncom vlaňajšieho roka v kritickej situácii.

Hd: Volič sa zmýlil?

P. Magvaši: Dal príležitosť.

Hd: A teraz ste „odložené dieťa“?

P. Magvaši: Nebudem sa odvolávať na teóriu o politických stranách. Je fakt, že sme nepochopili slovenského voliča a životnú realitu, a najmä regionálne problémy. Vypomstilo sa nám to.

Hd: Inak povedané, lídri boli povrchní či zahľadení do seba?

P. Magvaši: Aj tak sa to dá vnímať.

Hd: Nech to vo vašej strane bolo ako na bárke počas víchrice, tak v konečnom dôsledku sa nič nezmenilo. V iných končinách je zvyk, že odchádzajúci líder strany sa vzdá aj vládnej či parlamentnej funkcie. V SDĽ je to inak.

P. Magvaši: Personálne zmeny v SDĽ prebiehajú vždy dosť komplikovane. Nielen v SDĽ však trpíme spomienkami na minulý režim, keď sa odchádzajúci spravidla takpovediac vygumovali zo štátneho a neraz aj z hospodárskeho života. Nuž, na Slovensku nemáme osobnosti typu La Fontaina, ktorý v Nemecku po W. Brandtovi smeroval sociálnu demokraciu, ale v určitom momente, keď si vyhodnotil „prúd“ terajšieho kancelára Schrödera, tak odišiel zo scény. Nezaložil novú stranu, prednáša na univerzite a slobodne si hlása svoje sociálnodemokratické názory.

Hd: Ako jeden z mála členov vlády obhajujete novelu Zákonníka práce, ktorá prešla do parlamentu. Dokonca aj druhý muž vlády vicepremiér I. Mikloš sa priznal, že bol pri jej schvaľovaní vo vláde takpovediac nepozorný. Dozná zmeny alebo nie?

P. Magvaši: Parlament ju schválil. Novelizácia? Urobíme si hanbu vo svete, o ktorej budú médiá mlčať...

Hd: Obmedzuje táto novela právo pracovať?

P. Magvaši: Neobmedzuje. Určité obmedzenie je len v tom, že môžete pracovať 48 hodín týždenne u všetkých zamestnávateľov. Musím povedať aj to, že Zákonník práce v aktuálnej podobe je v súlade s medzinárodnými normami. Výhrady k nemu vznikajú a dramatizujú sa preto, lebo ho interpretujú osoby, ktoré ho čítali buď nepozorne, alebo si prečítali len určité časti mimo kontextu. Chybou však je, že sa nedostal medzi ľudí. Ponúkli sme odborárom, ale aj členským zväzom AZZZ SR odborný výklad. Odborári ponuku prijali, ale zväzy nie. Naše ministerstvo však nemá financie na jeho ozrejmovanie či výklad formou inzertných článkov, rozhlasových a televíznych relácií.

Hd: Problematicky sa javí povinnosť zamestnávateľov mať odbory alebo zamestnaneckú radu...

P. Magvaši: Otázka znie inak, či budeme vnímať európsku kultúru alebo ju nebudeme. Európska komisia vo väzbe na dlhodobý proces, vo väzbe na Lisabon, podpísala 23. 9. minulého roka dohodu o tom, že napríklad aj teraz v konvente, ktorý bude rozprávať o budúcnosti Európy, budú zástupcovia odborov a zástupcovia zamestnávateľov. Princípom je totiž sociálny dialóg a nie triedny boj. Tak sa rozhodla Európa už po II. svetovej vojne. Zamestnanecké rady, to nie je výmysel Petra Magvašiho. Odborári boli proti zamestnaneckým radám, pretože nimi sa im vytvára konkurencia.

Hd: Mali by sme hovoriť o tom, aké je hospodárstvo a sociálna situácia v tejto krajine a aký je výsledok vládnutia koalície, ktorej vy ste členom a reprezentantom... Problémom Zákonníka práce bude najskôr to, aká je hodinová mzda.

(Pokračovanie v pondelok)

Peter Kasalovský