Prečo Ivan Mikloš zľahčuje rating?

Vzhľadom na súčasný stav ekonomiky Slovenska ratingová agentúra Fitch IBCA ponechala SR v špekulatívnom pásme. V odôvodnení hodnotenia uviedla z troch hlavných dôvodov dva, ktoré sú podľa vicepremiéra Ivana Mikloša výsledkom politiky SDĽ, a to odvolanie B. Schmögnerovej z postu ministerky financií a snaha o zmenu spôsobu privatizácie SPP. Takáto politika, ako zdôraznil I. Mikloš, je pre SR škodlivá. Časť odborníkov si myslí, že politické vplyvy preceňujeme a schovávame za ne neschopnosť naštartovať ucelenú hospodársku politiku, ktorá v praxi priniesla naštartovanie konkurencieschopných výrobných programov v slovenských fabrikách. Odborníci si na porovnanie pomáhajú číslami: v roku 1995 z celkového počtu obyvateľstva SR ( 5,4 mil.) bolo ekonomicky aktívnych ľudí 2,6 mil. Z toho v produktívnych odvetviach pracovalo takmer milión ľudí, no v roku 2000 už len 805-tisíc. V roku 1990 to bolo skoro 1,5 milióna. Trend poklesu zamestnanosti vo výrobnej sfére SR stále pokračuje. Panuje všeobecná

zhoda odborníkov,

že tento nepriaznivý vývoj nemožno pripisovať v plnom rozsahu iba v celosvetovom presune ľudí z typicky industriálnej sféry do bankovníctva či poisťovníctva. Miera zániku vybudovaného výrobného potenciálu Slovenska nie je kompenzovaná novovznikajúcimi podnikateľskými subjektmi a výrobami - so všetkými dosahmi na vývoj zamestnanosti. Núka sa otázka, či 805-tisíc pracujúcich vo výrobnej sfére dokáže uživiť ostatné obyvateľstvo. To znamená, že by malo vyprodukovať peniaze aj na to, aby štát udržal pri živote rastúcu, dnes už viac ako 500-tisícovú (20-percentnú) armádu ľudí bez práce. Preto skupina 35 poslancov za HZDS-ĽS si oficiálne vynútila na budúci týždeň v stredu mimoriadnu schôdzu parlamentu s jediným bodom programu, a tým je návrh na odvolanie I. Mikloša z funkcie podpredsedu vlády pre ekonomiku. Poslanec J. Brhel medzi hlavnými dôvodmi uviedol pokles výkonnosti slovenskej ekonomiky na 47 % v porovnaní s priemerom EÚ, vysokú mieru nezamestnanosti, nezvládnutú reštrukturalizáciu bánk, zhoršenie platobnej a obchodnej bilancie. Ku kritickému hodnoteniu sa pridáva fakt, že na ozdravenie bánk dala Dzurindova vláda 100 mld. Sk zo štátneho rozpočtu,

teda z peňazí

daňových poplatníkov. Odborníci by tento krok akceptovali, keby po ňom vzápätí nasledovala reštrukturalizácia podnikovej sféry. Vychádzajú z toho, že komerčné banky v SR hospodárili vlani so ziskom 10,3 mld. Sk, ich bilančná suma k 31. decembru 2001 dosiahla 931,3 mld. Sk, čo znamená medziročný rast o necelých 10 %. Ako ďalej vyplýva z údajov NBS, počas minulého roka došlo k výraznému zlepšeniu hospodárenia komerčných bánk, ktoré ešte v roku 2000 vykazovali zisk na úrovni 4,4 mld. Sk. Celkový objem evidovaných štandardných úverov v roku 2001 predstavoval 197,2 mil. Sk a štandardné pohľadávky s výhradou dosiahli úroveň 40 mld. Sk. Klasifikované pohľadávky sa naopak znížili, a to na 11,1 mld. Sk. Podľa predsedu SOPK P. Mihóka to potvrdzuje, že peniaze v bankovej sfére sú, len ich stále nedokážeme rozhýbať a „nasiať“ do

ladom ležiacej

pôdy podnikovej sféry. Snaha zakryť túto neschopnosť jednorazovými peniazmi z výpredaja slovenských strategických podnikov (SPP, Transpetrolu či energetiky) je len krátkodobým riešením. „Pripomína mi to rodinu, v ktorej hlavný gazda nehľadá možnosť zamestnať sa a nosiť domov výplatu, ale na ceste k peniazom najskôr predá nábytok, potom auto či celý dom,“ dodal na ilustráciu súčasného snaženia v oblasti hospodárskej „politiky“ vlády M. Dzurindu predstaviteľ strany Smer Igor Federič.

Tibor