Obaja na pol ceste

Komentuje Zdena Rabayová

Poslanci NR SR pred niekoľkými dňami konečne schválili nový zákon o vodách, ktorý bol príčinou dlhoročných kompetenčných sporov dvoch rezortov. Konkrétne to boli rezorty životného prostredia a rezortu pôdohospodárstva. Koreň problému vznikol ešte v roku 1990, keď ochrana a racionálne využívanie vôd prešli pod novovzniknutú Slovenskú komisiu pre životného prostredie (potom sa transformovala na ministerstvo). Tým sa vlastne vytvoril predpoklad na to, aby ten, kto využíva vodné toky, sám sebe nedával aj potrebné povolenia. Tak ako to bolo v minulosti. No ministerstvo pôdohospodárstva sa vytrvalo usilovalo o „späťzískanie“ kompetencií. Vláda SR síce po zložitých prieťahoch napokon minulý rok návrh zákona schválila, ale konsenzus medzi oboma rezortmi nenastal. Nie však kvôli tomu, čo bolo obsahom zákona, ale kvôli tomu, čo v ňom nebolo. Zástupcom rezortu pôdohospodárstva chýbala ochrana pred povodňami, poplatky za vody a komplexná správa vôd. Ministerstvo životného prostredia ako predkladateľ návrhu zákona, ktorý predstavuje ďalší významný krok v približovaní sa našej legislatívy k legislatíve EÚ, napokon pripustilo, aby sa do zákona zakomponovali požadované tri oblasti. No s úpravami. To znamená, že v dvoch paragrafoch sa síce píše aj o nevyhnutnosti riešiť protipovodňovú ochranu, podrobnejšie na ne však nadviaže vykonávacia vyhláška. Do novej normy sa dostali aj poplatky za vodu. Tretím sporným bodom bola implementácia rámcovej smernice o vodách. Po vyjasnení si problematiky na odbornej úrovni napokon i tu došlo k dohode a komplexná správa podzemných a povrchových vôd sa bude uskutočňovať po povodiach. Či sa však schválením zákona skončí aj kompetenčný spor medzi rezortmi, zostáva zatiaľ otázne.