Kto je ten chorý?

Komentuje Zuzana Krútka

Pomer medzi mierou nezamestnanosti v Bratislavskom a Prešovskom kraji je 1:4, pomer percenta práceneschopnosti „len“ 1:3. Keby sme chceli porovnávať najzdravšie okresy s najviac chorými a tie, kde si prácu nájde každý okrem toho, kto nechce, s okresmi, kde sa miera nezamestnanosti točí okolo čísla 40 (to nie je preklep!), pomer by bol ešte horší. Medzi práceneschopnými sú zamestnanci podnikov, ktorých manažéri nemajú na výplaty, nútia teda ľudí, aby prebudili svoje spiace neduhy, chronické ochorenia a liečili sa na péenke. Okrem chorých na príkaz, sú aj chorí z vlastnej vôle. Veď ak vás trápi žlčník, myóm, čokoľvek s čím musíte pod nôž, kým máte prácu v regióne s vysokou nezamestnanosťou, budete operáciu odkladať, dokedy sa len dá. Najvhodnejšia chvíľa na zákrok nastane vtedy, keď stratíte zamestnanie. Novú prácu si celkom logicky začnete hľadať až vo chvíli, keď budete zdravotne fit. Fakt je, že je to pomerne ťažko dosiahnuť, ak na jedno voľné pracovné miesto pripadá vyše 70 nezamestnaných. Je to stresujúce a stresovaný človek je oslabený, kadejaká choroba sa ho veľmi ľahko chytí. Tí, čo dlhší čas žijú len z podpory v nezamestnanosti alebo zo sociálnej podpory, často zanedbajú správnu výživu, nemajú potrebný prísun minerálnych látok a vitamínov, to je tiež podhubie pre choroby. Aj psychické, ktoré doslova vyhľadávajú ľudí v strese a ktorých liečba je veľmi zdĺhavá. Dodajme, že v deprimujúcom a beznádejnom prostredí aj veľmi komplikovaná. Jednotlivci, pravda, dokážu nachádzať riešenia. Sú rodiny v oblastiach postihnutých vysokou nezamestnanosťou, ktoré sa stretnú raz za mesiac či za dva, pretože každý jej člen si našiel prácu niekde inde, a to nielen na Slovensku, ale aj v susedných krajinách. Nie je to však riešenie pre celý región. V tom treba najskôr vyliečiť ekonomiku. Tá je tu najvážnejším pacientom.