Banícke mesto pod zákonom

Banská Štiavnica sa mieni uchádzať o cenu mesta Dubaj, štát nemá potrebné finančné prostriedky na záchranu pamiatok

Slovenské mestá majú plno starostí s novými legislatívnymi úpravami, ktoré musia implementovať do praxe. Výnimkou nie je ani Banská Štiavnica, ktorej sa okrem rôznych iných legislatívnych úprav zvlášť dotýka zákon o Banskej Štiavnici. Bol prijatý po štyroch rokoch prípravy so zameraním na jej špecifické postavenie hlavne po zápise do Listiny svetového dedičstva UNESCO. Na začiatku bol prvotný zámer pripraviť zákon ako vládny návrh, po rôznych peripetiách ho nakoniec predložili v septembri 2001 ako návrh poslanecký. Zákon teda vstupuje do platnosti od 1. apríla 2002 a pre toto mesto je dôležitý v tom, že systémovo rieši podporné programy pre jeho rozvoj ako aj otázku administratívneho, hospodárskeho a kultúrneho postavenia tohto unikátneho starobylého baníckeho mesta. Čo tento krok v praxi znamená, približuje primátor Banskej Štiavnice Ing. Marián Lichner.

- V súčinnosti s ministerstvom kultúry by sa mal pripraviť podporný program na rok 2002 a predložiť vláde, ktorá by mala rozhodnúť, akým spôsobom sa budú jednotlivé úlohy plniť. Ide najmä o kritické problémy, ktoré sa nedarí dotiahnuť po legislatívnej stránke nie roky, ale niekoľko desaťročí. V mestskej pamiatkovej rezervácii máme

tri objekty,

ktoré sú doslova v havarijnom stave. Štát ich nechce prebrať ani za ponúknutú symbolickú korunu a my nemáme finančné prostriedky na ich obnovu. Objekty sa stávajú nebezpečnými, začínajú ohrozovať okolie i ľudí. Zákon by mal pomôcť riešiť aj takéto hraničné situácie. Máme tiež vypracovanú stratégiu, ktorá je založená na myšlienke oživiť historické jadro mesta. V historických budovách by totiž mali sídliť inštitúcie, ktorých význam zodpovedá významu týchto pamiatok. Našou stálou prioritou je obnova schátralých objektov, dobudovanie technickej a sociálnej infraštruktúry, oživenie približne 300 domčekov okolo jadra mesta, z ktorých sa postupne

vytráca život,

menia sa na chalupy a využívajú sa len na sezónne bývanie. Prepočty pred šiestimi rokmi hovorili o potrebnej sume 1 mld. Sk, dnes je to podstatne viac.

Na chod mesta je určený vyrovnaný rozpočet 35 mil. Sk ročne. Ako riešite deficit v iných sférach?

- Spomínané finančné zdroje ako-tak postačia na prevádzku. Miera nezamestnanosti sa v meste pohybuje okolo 20 % po rozpade tunajšej tabakovej fabriky, redukcii v pletiarskej fabrike atď. Najväčšia zamestnanosť je vo sfére obchodu a služieb. Momentálne sa zaoberáme transformáciou zdravotníctva. Od januára 2003 by mali nemocnice s poliklinikami 1. typu patriť pod mesto a my pripravujeme k tejto zmene projekt. Pre sociálne slabšie rodiny rekonštruujeme 34 bytov. Nájomné byty by mali byť ukončené do konca októbra tohto roku a pomôžu riešiť zároveň aj otázku uvoľnenia pamiatkových objektov. Celkový náklad si vyžiada 16 mil. Sk, pričom časť financií je zo ŠFRB SR a časť z úveru, ktoré si mesto zobralo. Zmodernizovali sme

mestské kúpele,

pokračujeme vo výstavbe čističky odpadových vôd, vodovodu. Zrekonštruovali sme Beliansky tajch, vodnú nádrž, ktorá bola takmer 40 rokov bez vody a v týchto dňoch sa ňou plní.

Veľký záujem o spoluprácu s mestom je i zo strany zahraničia.

- Áno, avšak aj tu už musíme ponuky selektovať. V súčasnosti máme kontakty s ČR, Talianskom, Slovinskom a rokujeme so Švajčiarskom. Máme intenzívne kontakty s organizáciami, ktoré sú napojené na spracovanie svetového kultúrneho dedičstva vo svete. V tomto roku sa budeme uchádzať o cenu mesta Dubaj, ktorú vypisuje Centrum OSN pre ľudské sídla. Udelia ju na základe predloženia projektov miest, ktoré v posledných rokoch dosiahli významný pokrok. Náš projekt spracujeme do konca marca a vyhodnotený by mal byť v Dubaji v októbri 2002.

Eva Berčíková