Pokaziť sa ešte dá dosť

Ďaleko je z ministerstva do lekárskeho terénu, a preto nečudo, že riadenie je také, aké je

Najnovším „hitom“ z dielne ministerstva zdravotníctva je „toprebríček lekárov“ s najdrahšou preskripciou vo svojej ambulancii. Tento zoznam bol dlho avizovaný, od médií často požadovaný a po overení jeho „legality“ konečne zverejnený. V podfinancovanom a v dlhoch sa topiacom zdravotníctve by sa s uspokojením mohlo konštatovať: „KONEČNE!“ Máme teda vinníkov, ktorí sa podieľajú na súčasnom nelichotivom stave zdravotnej starostlivosti. Pacientom i celej verejnosti sa „konečne“ predložili konkrétne mená tých, ktorí na úkor pacientov, chýbajúcich liekov, prístrojov či iných životne dôležitých zdravotníckych potrieb predpisovali lieky v miliónových sumách a za to dostávali zahraničné dovolenky či iné profity od farmaceutických firiem. Že to nikto nikomu nedokázal a je to predmetom zisťovania?! To predsa u nás nie je podstatné. Predhodila sa laickej a veci neznalej verejnosti

kauza i s menami

vinníkov a teraz ju treba len propagandisticky využiť! Amaterizmus, s akým ministerstvo zdravotníctva a tentoraz nielen od „kvalifikovaného“ hovorcu, ale i priamo od ministra predkladá verejnosti fakty, ktoré dokáže spochybniť i treťotriedny advokát, je zarážajúci. Verejnosť všeobecne dlho čakala na zverejnenie „titanov“, ktorí skutočne neodôvodnene, bez náležitého odborného zdôvodnenia dokážu predpísať lieky vysoko nad bežný priemer lekára tej či onej odbornosti. Zverejnený toprebríček v odbornej verejnosti vzbudzuje blahosklonný úsmev, ale v laickej verejnosti vyvoláva buď sympatie k zverejneným lekárom, že nešetria na pacientovi a dajú mu to najlepšie a najdrahšie, alebo vyvolajú podozrenie, ako sa dotyčný lekár zo zverejnených miliónov „nabalil“. Dovolím si položiť otázku: Ak zverejnená preskripcia je neodôvodnená a poškodila pacienta či poisťovňu, čo urobili revízni lekári zdravotnej poisťovne, čo urobil okresný štátny lekár, čo urobila Lekárska komora?! Medzi lekármi po zverejnení toprebríčka“ sa začína šíriť

čierny humor

s otázkou, či sú už v rebríčku, a ak nie, prečo tak „lajdácky“ liečia svojich pacientov a šetria na nich.

Nemám v úmysle obhajovať lekárov, ktorí skutočne nezodpovedne, nehospodárne a v rozpore so zásadami účelnej farmakoterapie i etiky šafária s prostriedkami poistencov a predpisujú lieky bez odborného i etického zdôvodnenia. Ak sú takí a, žiaľ, sú, máme (alebo nemáme?) dostatočné opory v legislatíve i v systéme zdravotného poistenia klepnúť im po prstoch. Ich zverejnenie v rebríčku nepovažujem za účelné a efektívne. Skôr ako došlo k zverejneniu, vedela o týchto extrémoch poisťovňa i ministerstvo. Stalo sa niečo, čo by dotyčných postihlo? Poukazuje sa na

uplácanie firiem

za predpisovanie liekov. Je to jedna z foriem, kadiaľ unikajú peniaze na lieky. Mlčaním sa prechádza vlastníctvo lekární lekármi či ich rodinnými príslušníkmi. Rodinný podnik vlastniaci lekáreň s dvoma i viac lekármi v rodine je ideálny spôsob, ako prakticky nekontrolovane zvyšovať svoje zisky na preskripcii liekov. V tomto prípade netreba byť odkázaný ani na pozornosť farmaceutickej firmy. Ak som sa na začiatku pozastavil nad formou publikovania „toprebríčka“ lekárov ministerstvom zdravotníctva, nedá mi nezalistovať v nedávnej minulosti a spomenúť niekoľko mediálnych káuz, ktoré rozvírili verejnú mienku, znepokojili pacientov a prinajmenšom nahnevali zdravotníkov:

- Kauza nadmerného predpisovania sanitiek.

- Exekúcie na Všeobecnú zdravotnú poisťovňu.

- Kategorizácia liekov a ich opakovaná dodatočná, často nepochopiteľná úprava.

- Cenové opatrenia s úpravou platieb v ambulantnej i nemocničnej starostlivosti bez zverejnenia jasných pravidiel diferencovanej platby.

- Znižovanie lôžok v nemocniciach a rušenie lôžkových zariadení.

Z citovaných káuz, a iste by ich dokázali zdravotníci doplniť ďalšími, priamo

trčí nekoncepčnosť

a kampaňovitosť riadenia zdravotníctva. Dať do poriadku zdravotnú starostlivosť je úloha, ktorá je zrejme nad sily súčasného vedenia ministerstva zdravotníctva. Možno aj to je dôvodom, že sa predkladajú odbornej i laickej verejnosti kauzy či kauzičky prekrývajúce skutočne neutešený stav, v akom sa zdravotníctvo nachádza. Ťažko očakávať od súčasného vedenia ministerstva zdravotníctva či vlády, že dokáže v zostávajúcom krátkom období do volieb napraviť, čo sa nahromadilo za desať rokov „transformácie“. Napraviť sa veľa nedá, ale pokaziť sa dá ešte dosť. Ak teda rezortné ministerstvo má predstavu o koncepčnosti krokov na udržanie úrovne zdravotnej starostlivosti do volieb, nech ju predstaví a realizuje. Toprebríček lekárov asi nie je tým najúčinnejším krokom.

MUDr.. Jozef Jakuš

súkromný lekár, Korňa