Vedec s kultovým postavením

Každá doba potrebuje svoj symbol vedy - osobnosť, ktorá predstavuje archetyp ľudského génia. Dlhý čas bol takýmto symbolom Albert Einstein. Neskôr ho na tomto poste vystriedal Stephen Hawking. Je iróniou, že najznámejší žijúci fyzik patrí k takmer najviac telesne postihnutým. Narodil sa, ako sám s obľubou zdôrazňuje, presne tri storočia po smrti Galilea, teda 8. januára 1942 v Cambridgi. Podobne ako Einsteina ho lákali elementárne otázky smerujúce k tej jedinej základnej - ako je usporiadaný svet okolo nás. Usúdil, že fyzika, a osobitne kozmológia, náuka o vesmíre ako celku, môže dať k takýmto otázkam kľúč. Už na konci vysokoškolského štúdia však u neho prepukla choroba. Diagnóza bola neúprosná - amyotrofická laterálna skleróza (ALS), známa aj ako Lou Gehringova choroba. Táto vzácna a neliečiteľná choroba zasahuje nervy a časti mozgu, ktoré sú zdrojom pohybových funkcií. Bunky postupne degenerujú a dochádza k ochrnutiu. Mladý vedátor sa nevzdával. Jeho „šťastím“ bolo, že teoretická fyzika, ako jeden z mála vedných odborov nevyžaduje fyzickú prítomnosť na experimentoch - možno ich robiť doslova od pracovného stola.

Priebeh ALS je nepredpovedateľný, Hawking prežil nielen svoju ohlásenú smrť, ale ešte mnoho ďalších negatívnych prognóz. Napriek tomu získal prestížne miesto výskumného pracovníka v oblasti teoretickej fyziky na Caius College v Cambridgi, kde pôsobí dodnes, splodil troch potomkov - Roberta, Lucy a Timothyho. Od polovice sedemdesiatych rokov sa pohybuje iba na elektricky poháňanom kolieskovom kresle.

Znie to trochu paradoxne, keď sa povie, že taký slávny fyzik sa preslávil najmä dvoma objavmi - že čas má začiatok a že čierna diera nie je úplne čierna. Za týmito zdanlivo jednoduchými vetami sa však ukrýva nesmierna práca. Hawking nevytvoril pojem singularity (zakriveného okraja časopriestoru), ale matematicky dokázal, že z jednej takejto singularity sa pred asi pätnástimi miliardami rokov zrodil náš vesmír. Rovnako tak nevytvoril koncepciu čiernych dier, ale dokázal prekvapujúce tvrdenie: aj keď má čierna diera vlastnosti neprepustiť zo svojho vnútra žiadnu časticu, predsa z nej môžu častice unikať - tento jav bol nazvaný „Hawkingovo žiarenie“. K čiernym dieram, ktoré boli na začiatku pre odborníkov natoľko exotické a nepravdepodobné, že sa nimi ani nezaoberali, Hawking svojimi výpočtami priviedol nielen záujem vedcov, ale aj širokej verejnosti. Čierne diery sa stali módnym hitom, predmetom diskusií medzi školákmi rovnako ako na večierkoch vyššej spoločnosti. Hawking predpovedal existenciu miniatúrnych čiernych dier, ktoré môžu už spomínaným vyžarovaním strácať svoju hmotnosť, zahrievať sa a nakoniec vybuchnúť explóziou analogickou veľkému tresku. Z takejto explózie môže „vypučať“ celý nový vesmír, Hawkingom označovaný ako „bejby vesmír“.

Keď pred rokmi napísal knihu o oblasti svojho výskumu, vyvolalo to doslova šok. Stručná história času vyšla v roku 1988 a stala sa bestsellerom. Viac ako dvesto týždňov jej patrilo prvé miesto v rebríčkoch bestsellerov v The Sunday Times. Vstúpila tak do Guinnessovej knihy rekordov ako najpredávanejší titul literatúry faktu a stala sa zrejme najpredávanejšou vedecko-populárnou knihou v dejinách.

Hawkingovým náboženstvom je dokonalosť matematických rovníc. Mysticizmus striktne odmieta. Verí, že ľudský rozum je schopný pochopiť fungovanie vesmíru. Nie je však natoľko domýšľavý, aby tvrdil, že veda je schopná odpovedať na všetky otázky. Sú veci mimo racionálneho vedeckého prístupu, napríklad otázka zmyslu, zmysluplnosti. Odtiaľ je jeho povestný výrok, že aj keby sme zistili, ako vesmír funguje, stále nám to ešte nepovie nič o tom, prečo sa vesmír vôbec obťažuje existovať. Pokiaľ pre Hawkinga existuje Boh, je synonymom jednotnej teórie alebo súboru základných rovníc, ktoré by umožňovali popísať deje v kozme, a to v mikrosvete i vo svete kozmických meradiel. Jednotná teória je snom všetkých fyzikov, cieľom, o ktorý sa na konci života márne pokúšal Einstein.

Dnes je Stephen Hawking najvýznamnejším vedcom na poli teoretickej fyziky. Zásadne prispel k modernému chápaniu vesmíru, revolucionalizoval predstavy o fenoméne čiernych dier a prišiel s novými teóriami o vzniku prírody a vesmíru. Získal množstvo vedeckých ocenení, prijali ho do Kráľovskej spoločnosti (Royal Society), kráľovná Alžbeta II. ho vymenovala za komandéra Britského impéria a čestného rytiera.

(kab)