Mierové dividendy

„Podpora Afganistanu nie je otázkou vypísania šeku alebo snahy sa tomu vyhnúť. Ide o rozhodnutie vo vlastnom záujme darcov,“ tvrdil v januári pred začiatkom záverečného zasadania darcovskej konferencie v Tokiu prezident Svetovej banky James Wolfensohn. „Príspevky rozvinutých krajín na obnovu Afganistanu sú investíciou do mieru,“ podčiarkol.

Zdalo sa, že jeho slová padli na úrodnú pôdu. Darcovia prisľúbili nešťastnej krajine 4,5 miliardy USD, z čoho 1,8 miliardy malo doraziť už tento rok. Celkom slušná investícia, črtali sa pozoruhodné mierové dividendy.

Entuziazmus sa, bohužiaľ, rýchlo vytráca. „Posun medzi sľubmi a skutočným poskytnutím financií v prípade Afganistanu ma veľmi znepokojuje. Napriek tomu, že sme prisľúbili naozaj veľké sumy, do tohto momentu na pomoc skutočne išlo iba málo peňazí,“ tvrdí v týchto dňoch šéf OSN Kofi Annan a pripomína: „Konsolidácia mieru v Afganistane závisí od rýchlosti rekonštrukcie krajiny, ktorá musí byť čo najrýchlejšia... V súčasnej situácii treba vskutku nanajvýš súrne zaplatiť mzdy učiteľom, dať ľuďom k dispozícii osivo a vytvoriť pracovné miesta v mestách i na vidieku. Takéto projekty s rýchlym účinkom môžu mať určujúci vplyv na prvú fázu konsolidácie mieru.“

Rozmýšľam, čo také dramatické sa mohlo udiať počas mesiaca, ktorý uplynul od darcovskej konferencie v Tokiu. Prišli rozvinuté krajiny k záveru, že majú aj prioritnejšie záujmy, ako je mier v Afganistane. Alebo im pri opätovnej kalkulácii vyšlo, že spomínané investície predsa len nemôžu priniesť očakávané mierové výnosy. Alebo opojení optimistickou vidinou jednoducho zabudli vypísať šek. Chcel by som veriť, že „c“ je

Rastislav Boldocký