KONTRAKT NA ÚSPECH

Súčasný francúzsky prezident a nádejný kandidát na úrad hlavy štátu v nadchádzajúcich aprílových voľbách Jacques Chirac v predvolebnej kampani sa snaží múdro bodovať tam, kde má jeho najväčší súper, súčasný premiér Lionel Jospin, tenkú pôdu pod nohami - ekonomika a nekontrolovaný nárast nezamestnanosti. Vlani v máji po predošlých takmer štyroch rokoch nepretržitého znižovania nezamestnanosti sa počet ľudí bez práce konštantne zvyšoval. Každý mesiac až dodnes. V júli 2001 francúzska ministerka práce Elisabeth Guigouová sľúbila, že Jospinov ľavicový kabinet zníži do konca roka nezamestnanosť z 8,8 na 8,5 %. Plán nevyšiel. Štatistická realita v januári indikovala nárast ľudí bez práce v produktívnom veku na 9 percent (vyše 2 200 000 ľudí). V predvolebnej kampani mínusový bod pre Jospina.

Chiracove plány na vytvorenie čo najlepších podmienok pre hospodársky rast a vznik nových pracovných miest kotvia v jeho prísľube znižovania daní a prijatí nevyhnutných opatrení v ekonomickej a sociálnej oblasti. V stredu francúzskym voličom predstavil svoj kontrakt na úspech. Počas predvolebnej akcie v mestách Saint-Cyr-sur-Loire a Tours prisľúbil zníženie daní z príjmov o 33 % v priebehu piatich rokov (trvania dĺžky jeho mandátu), pričom prvý rok by sa tieto dane znížili o päť percent. Ako včera poznamenal francúzsky denník Libération, Chiracove sľuby sa v tomto bode nekončia a nekončí sa ani jeho kritická kampaň na adresu vlády dirigovanej Jospinom. Vo svojom bilancovaní negatív ľavicovej vlády Chirac poukazuje na to, že ekonomický výkon krajiny sa spomalil, lebo kým predošlé štyri roky vo svete pretrvávala ekonomická konjunktúra, Jospinova vláda sa nepripravila na budúcnosť a ekonomický vývoj ju zaskočil. Poukazuje na prekážky v podnikaní a ekonomickej výkonnosti, ktorými sú nadmerné odvody zamestnávateľov, nepáčia sa mu málo pružné administratívne predpisy, čo brzdí rozvoj aktivít, a poukázal na to, že kúpna sila zamestnancov sa vo Francúzsku znížila. Na vine je vláda, lebo hoci mala na to zdroje, neuskutočnila potrebné reformy. Východiskom z tejto reality má byť Chiracom pripravený „kontrakt na úspech“ na obdobie minimálne päť rokov, počas ktorého sa má dosiahnuť minimálne trojpercentný ekonomický nárast.

Francúzska hlava štátu pre splnenie svojich ambicióznych predsavzatí si vytýčil tri záväzky: uvoľní ekonomické sily, bude pracovať viac formou sociálneho dialógu ako zákonom a nariadeniami a zaručí každému ochranu a solidaritu, na akú má jednotlivec právo. Pekné vízie, ale denník Libération v tom vidí dávku potrebnej predvolebnej rétoriky, keď pripomenul, že Chirac sa týmito záväzkami nevtieravo snaží zapáčiť všetkým trom spektrám voličskej politickej scény. Ľavičiarom sa musia páčiť sociálne garancie, plánované liberálne opatrenia triafajú centrum rozkoše liberálnych strán a ním reprezentované pravicové subjekty (hlavne Združenia pre republiku) a pravicoví voliči ako takí musia súhlasiť so znižovaním daní, spružnením 35-hodinového pracovného času a zjednodušením administratívy. Ohlásený boj proti nezamestnanosti je zasa šikovným volebným ťahom najmä na mladých ľudí a centristov. Zároveň však súčasný a možno aj budúci prezident musí vzbudzovať dojem rozhodného muža poriadku, a tak sa nikto nediví, že Chirac aj naďalej pokračuje vo svojom slovníku o zintenzívnení boja proti násiliu, posilnení justície, ale aj o lepšom fungovaní verejných služieb, najmä štátneho školstva a zdravotníctva. Nezabúda ani na nemalú základňu uniformovaných voličov, lebo sľubuje modernizáciu materiálneho vybavenia francúzskych armád.

Jacques Chirac dlho váhal s oficiálnym oznámením svojej kandidatúry na post prezidenta (urobil tak až 11. februára), teraz však na voličov „útočí“ celofrontálne a inteligentne.

Iaromír Novák