Ktože to potrebuje mať nové lekárne?

Najväčším problémom v lekárnickom svete sú nezaplatené dlhy, ktoré sa v systéme papierovo stransformovaného zdravotníctva vyšplhali až na 6 mld. Sk. Nezdravé ekonomické prostredie charakteristické pre našu spoločnosť však produkuje v tejto oblasti ďalšie komplikácie. Pripomeňme si, že Slovenská lekárnická komora (SLeK) mala vo svojom etickom kódexe zabudované geografické a demografické kritériá na vydávanie kladných osvedčení etickej či odbornej spôsobilosti. Preložené do hovorovej reči to znamená, že na to, aby si niekto mohol založiť lekáreň, platia určité pravidlá. V tejto stavovskej organizácii majú názor, že to má byť 5000 obyvateľov na ňu pripadajúcich a 500-metrová vzdialenosť medzi dvoma lekárňami. No o otváranie nových lekární je u nás veľký záujem, najmä vo veľkých mestách a na peších zónach. Včera napríklad vyjadrila svoj otvorený protest v súvislosti s týmto problémom skupina nespokojných farmaceutov. Podľa ich právneho zástupcu etablovaní lekárnici nechcú dovoliť ďalším „ukrojiť si z koláča“. Vraj ide o čisto konkurenčný boj, kde SLeK uplatňuje pri vydávaní povolení na prevádzkovanie lekárne právo veta. Lekárnik, ktorý chce poskytovať svoje služby v lekárni, musí tiež splniť

tvrdé požiadavky

zákona o liekoch a zdravotníckych pomôckach. Nevyhnutné je aj vyjadrenie stavovskej organizácie o odbornej a etickej spôsobilosti farmaceutov. Takýto postup a vyjadrenia stavovskej organizácie nie sú však charakteristické len pre náš štát. Podľa informácií z tejto stavovskej organizácie síce Protimonopolný úrad účinok tohto § 7 pozastavil, no v tejto veci sa v organizácii koná z právnej stránky. Faktom však je, že na Slovensku je dostatok lekární, ktoré nesú na svojich pleciach takmer dlh vo výške 6 mld. Sk. Aj vo väčšine krajín EÚ je regulovaná sieť verejných lekární. V SLeK sú presvedčení, že ak by stavovská organizácia teraz nezabránila nekontrolovateľnému otváraniu nových lekární, jednoznačne by vlastne dovolila zruinovať tie existujúce, ktoré

napriek dlžobám

poskytujú lekárenskú starostlivosť podľa svojich najlepších možností. Zo SLeK sa nebránia konkurencii a mnohé výroky, ktoré včera odzneli na ich adresu, považujú za osočovanie. Zdravie človeka totiž nie je trhovým artiklom. A liek nie je tovar bežného charakteru. Navyše, lekárnik nevstupuje na trh s liekmi slobodne - má určené maximálne ceny, maržu a sám si ani neurčuje splatnosť svojich faktúr, určuje mu ho zákon, ktorý sa zo strany zdravotných poisťovní aj tak nedodržiava. Pri bežnej lekárnickej praxi je až 70 % liekov, ktoré sú v lekárni viazané na lekársky predpis, to znamená, že ich spotrebu neovplyvňujú lekárnici, je to ovplyvnené zdravotným stavom obyvateľstva a preskripciou lekárov. SLeK určite nebráni vzniku lekární tam, kde ich je málo, lenže na vidiek sa napríklad nikto netlačí. V komore chcú len ochrániť tých lekárnikov, ktorí doteraz vkladali vlastné prostriedky do lekárenskej starostlivosti pre obyvateľov. Nuž z celého sporu je jeden fakt skutočne jasný: v zdravotníctve nám všeličo chýba, ale lekárne to práve nie sú a najmä v centre veľkomesta.

Ľudmila Koníková