Naozaj ide len o cenu akcií?

Spor neutícha, výhrady SDĽ k privatizácii SPP neprestávajú

Ešte v utorok minulý týždeň zástupcovia spoločnosti Credit Suisse First Boston (CSFB), ktorá je poradcom vlády SR pri privatizácii 49 % akcií SPP, vyjadrili presvedčenie, že pri vyjednávaní s jediným záujemcom o SPP sa dosiahne pokrok vo viacerých aspektoch. Teda nielen v otázke transakčných dokumentov, ale aj v cene. Napokon rokovaním o ponúknutej cene poverila CSFB aj koordinačná komisia, ktorú vedie vicepremiér I. Mikloš. Aj keď cenu nielen on, ale i privatizačný poradca a väčšina členov komisie ministerky M. Machovej považuje za dobrú, chceli dosiahnuť viac. Mimochodom, za dobrú ju považujú aj plynárenskí odborníci a ich názory, že cena by nemala byť pod 130 mld. Sk prináša Hospodársky denník už vyše roka. Dôvod o pokus negociovať vyššiu cenu bol teda jednoduchý, pri jej zvýšení by sa eliminovali výhrady k nej nielen zo strany opozície, ale najmä koaličnej SDĽ. Výsledok negociácií však nenaplnil ich nádeje. Záujemca o SPP- tvorí ho konzorcium troch firiem zložené z nemeckej spoločnosti Ruhrgas, francúzskej Gaz de France a ruského gigantu Gazpromu - v rokovaniach o cene neustúpil. Predstavitelia konzorcia cenu považujú za adekvátnu. Mimochodom, aj zástupca SPP v privatizačnej komisii P. Kováč vyjadril spokojnosť s ponukou. Podľa neho zo zmluvných dokumentov vyplýva, že konzorcium (zahŕňa producenta plynu - Gazprom aj hlavných odberateľov v západnej Európe) má záujem rozvíjať plynárenstvo v SR, ako aj

tranzitné cesty

na slovenskom území a zlepšovať ekonomiku SPP. Na druhej strane pri vyjednávaní o ponuke konzorcium akceptovalo všetky ďalšie pripomienky zo strany CSFB. Pokiaľ ide o znenie transakčných dokumentov, bolo konzorcium ústretové doslova nad očakávanie a jeho zástupcovia súhlasili s navrhovanými zmenami v nich, ktoré majú posilniť vplyv štátu v SPP. Konkrétne sa znížila hranica prepúšťania zamestnancov SPP z pôvodne dohodnutých 20 % na 10 %, ktorú by mala odsúhlasovať dozorná rada. V nej bude mať väčšinu štát. Druhou zmenou je zníženie limitu transakcií z 250-tisíc USD na 150-tisíc USD, ktorú bude môcť

budúci investor

realizovať len so súhlasom dozornej rady. Podstatné tiež je, že bez súhlasu vlády nebude môcť majiteľ 49 % akcií SPP oddeliť distribúciu od lukratívneho tranzitu. Hoci negociované zmeny možno jednoznačne považovať za úspech, SDĽ je opäť nespokojná. Zo záverov jej republikového výboru dokonca vyplýva, že privatizáciu SPP podporí len vtedy, ak budú podmienky predaja SPP výhodné pre Slovensko. Podľa odborníkov z SDĽ by vraj cena mala byť od 170 do 200 mld. Sk. Vzhľadom na skutočnosť, že SDĽ sa nevzdáva ani myšlienky predať za ponúkanú sumu len 34 % akcií SPP, dá sa predpokladať, že sa ešte okolo tejto témy rozvíri napätie aj v rámci koalície. Predstavitelia SDĽ nevylučujú

ani zastavenie

privatizácie SPP a prípadné vypísanie nového tendra. No podľa odborníkov by sa ťažko v novom tendri dočkali vyššej ceny. Skôr naopak, lebo potenciálni investori by po skúsenostiach zo súčasného spolitizovania celého procesu ťažko druhýkrát (možno opäť zbytočne) riskovali. Navyše paradoxne vyznieva zviditeľnená iniciatíva SDĽ - rokovať priamo s predstaviteľmi záujemcu o SPP. Ak sa nepodarilo privatizačnému poradcovi, ktorý mal inštrukcie od oboch komisií (sú v nich členovia vlády), ťažko by sa to podarilo jednému subjektu z vládnej koalície. So súčasnými volebnými preferenciami ani 2 %. Predstavitelia konzorcia si určite veľmi dobre uvedomujú, že by mohlo ísť o nebezpečný precedens. Ten by bol nielen

na míle vzdialený

od štandardných kritérií vedenia medzinárodného tendra, ale by mohol vniesť závažné pochybností o snahe transparentnosti jeho finále. Určite by ich nahlas ako prvá vyslovila SDĽ, keby sa iný koaličný partner „osobne“ rozhodol v tejto fáze rokovať s investorom.

Zdena Rabayová