Briti nechcú „nosiť batožinu“

Nech Blair povie, kde a kedy sa zbrane vyrábajú

Vojna proti irackému prezidentovi Saddámovi Husajnovi je už na spadnutie, uviedol vo štvrtok britský denník Daily Telegraph. Britom sa však - na rozdiel od zámerov ich premiéra Tonyho Blaira - do ďalšej vojny s Irakom nechce. Britská tlač pozorne monitoruje protiiracké „vrenie“ v Blairovej vláde. „Niektorí členovia vlády vrátane jedného z ministrov, pohrozili rezignáciou, ak premiér podporí vojenskú akciu proti Iraku. Hovorí sa o odstúpení štátnych tajomníkov, ale možno odstúpi aj člen kabinetu,“ informoval v piatok denník Financial Times. K tejto „vzbure“ proti premiérovi došlo na pravidelnom štvrtkovom zasadaní vlády. V sobotu predseda labouristickej strany Charles Clarke fámy o rozporoch vo vláde poprel. Pripustil, že kabinet o tejto otázke diskutoval, ale správy o roztržke sú podľa neho nepravdivé. Naopak, premiér Blair vraj vyzval amerického prezidenta, aby bol opatrný pri plánovaní nejakej akcie. To však trochu protirečí s Blairovou vyostrenou rétoriku z posledného týždňa proti irackému vodcovi. Blair v stredu totiž podporil Georga W. Busha vyhlásením, že je dôležité zasiahnuť proti štátom, ktoré šíria nukleárne, biologické a chemické zbrane. Britský premiér tvrdí, že Saddám vyvíja zbrane hromadného ničenia a je schopný ich aj použiť. „Ak nám a svetu Blair povie, kde a kedy sú tieto zbrane vyrábané, sme pripravení okamžite prijať britskú misiu vyslanú Blairom, sprevádzanú skupinou britských zástupcov médií,“ týmto oficiálnym vyhlásením reagovala vo štvrtok iracká strana na Blairove obvinenia. Bagdad tvrdí, že už nemá žiadne zbrane hromadného ničenia, preto neexistuje potreba príchodu zbraňových inšpektorov OSN.

Blairove varovania na adresu irackého prezidenta Saddáma Husajna vyvolali vlnu protestov v jeho Labouristickej strane. Parlament musel minulý týždeň v stredu prerušiť rozpravu na túto tému po tom, ako niektorí politici začali obviňovať ministerstvo zahraničných vecí, že Veľká Británia slúži Washingtonu „ako nosič batožiny“. Tony Blair, ktorý sa má stretnúť s Bushom v apríli na jeho texaskom ranči, na svoju obranu uviedol, že „medzinárodné spoločenstvo je rozhodnuté zabrániť irackému lídrovi vyvinúť a použiť zbrane hromadného ničenia“. Kým však Blair priostruje svoju rétoriku proti Saddámovi Husajnovi, 52 poslancov parlamentu podpísalo petíciu, ktorá vyjadruje hlbokú nespokojnosť s britskou podporou vojenskej akcie proti Iraku. Denník Mirror v piatok v súvislosti s možnou rezignáciou členov vlády písal o možnom „rozkole v kabinete“ a Daily Telegraph uviedol, že štátni tajomníci vyzvali premiéra, aby „vycúval“ z rokovaní o zásahu proti Iraku.

Úrad britského premiéra na Downing Street včera bagatelizoval správy, podľa ktorých USA požiadali Britániu o 25 000 vojakov pre spoločný útok proti Saddámovi Husajnovi. Londýnsky nedeľník Observer tvrdí, že títo vojaci by mali byť súčasťou pozemných síl, ktorých cieľom je zvrhnúť irackého prezidenta. „Vláda neprijala žiadne rozhodnutie, a ani ju o nič nepožiadali,“ vyhlásil hovorca Downing Stret. Britské ministerstvo zahraničných vecí však potvrdilo, že štátny tajomník Ben Bradshow sa minulý týždeň stretol s irackou opozíciou v Londýne a na tento týždeň má naplánované ďalšie schôdzky. Hovorca ministerstva označil tieto mítingy, na ktorých sa údajne diskutovalo o možnosti irackého povstania proti Saddámovi, za „nič neobyčajné“. Podľa Observeru britský premiér Tony Blair zvažuje tri možnosti útoku na Irak: Británia môže buď poskytnúť 25 000 vojakov pre pozemné vojská, ktoré by mali 250 000 mužov ako pri operácii Púštna búrka v roku 1991, alebo poskytne Američanom menšie špeciálne jednotky, ktoré podporia opozičné sily v rámci Iraku (taktika nedávno použitá v Afganistane). A do tretice môže Británia zintenzívniť nálety na Irak, kým nedosiahne súhlas s návštevou zbrojných inšpektorov. Británia a USA stále hliadkujú v bezletovej zóne nad Irakom a v prípade, že na nich iracká protivzdušná obrana zaútočí, podnikajú odvetné nálety.

Austrália podporí USA v snahe o zvrhnutie irackého prezidenta Saddáma Husajna len vtedy, ak Washington vyčerpá všetky diplomatické prostriedky. Vyhlásil to včera austrálsky minister zahraničných vecí Alexander Downer, ktorý momentálne považuje vojenskú akciu proti Iraku za predčasnú.

(Hd/TASR)