Našim lesom dávame čoraz menej financií

Za desať rokov klesli reálne dotácie do lesného hospodárstva Slovenskej republiky takmer na desatinu

Reprivatizáciou lesov sa podľa reštitučných zákonov ku koncu decembra 2000 vrátili pôvodným vlastníkom lesy na výmere 830 788 hektárov, čo predstavuje 42 % celkovej výmery lesného pôdneho fondu SR. Ide o 47 924 vlastníkov a užívateľov lesných pozemkov. Z nich 120 198 ha sa vrátilo súkromným majiteľom lesov, 453 798 pozemkovým spoločenstvám, 198 583 mestám a obciam, 57 400 hektárov cirkevným spoločenstvám a 818 ha iným vlastníkom. Preto v ekonomickej reforme lesného hospodárstva na Slovensku zaujíma po roku 1990 usporiadanie vlastníckych vzťahov k lesným nehnuteľnostiam významné miesto. Po roku 1948 boli tieto vzťahy výrazne deformované, čo bol dôsledok presadzovania priority užívacích vzťahov nad vlastníckymi.

Celospoločenské zmeny po roku 1990 ovplyvnili transformáciu drevospracujúceho priemyslu, a tým aj dodávateľsko-odberateľské vzťahy v obchode so surovým drevom. Výrobky drevospracujúceho priemyslu s vyššou mierou pridanej hodnoty s výnimkou celulózovo-papiernického priemyslu, ako je napríklad nábytok a ďalšie finálne výrobky z dreva, neboli schopné po roku 1989 konkurovať západným trhom. Evidentný je celoštátny útlm odvetví vyžadujúcich drevárske výrobky, ako je stavebníctvo, železničná doprava a priemysel, čo znižuje prirodzený odbyt po výrobkoch z dreva aj na domácom trhu. Medzi dodávateľmi dreva na strane producentov a odberateľov, ktorými sú firmy drevárskeho, celulózovo-papiernického a nábytkárskeho priemyslu, vznikol aj tretí významný činiteľ, ktorým sú obchodníci s drevom. Napriek tomu, situácia v obchode s ním nie je na požadovanej úrovni.

Obchodná politika

Okrem štátnych lesov má v súčasnosti významný vplyv na obchodnú politiku so surovým drevom aj neštátny sektor. Podľa názorov riadiacich pracovníkov ministerstva pôdohospodárstva, predstaviteľov sektora štátnych a neštátnych lesov, Združenia zamestnávateľov lesného hospodárstva na Slovensku, Slovenskej lesníckej komory a vedeckých inštitúcií, mal by sa rozvoj drevospracujúceho priemyslu stať jedným z nosných programov zvýšenia ekonomického potenciálu národného hospodárstva SR na báze komplexného využitia domácich obnoviteľných surovinových zdrojov. Medzi dve hlavné charakteristiky súčasného obchodu s drevom patrí vysoká zadlženosť tuzemských spracovateľov dreva voči producentom a dodávateľom suroviny, teda vlastníkom lesov a podnikateľským subjektom v lesníctve. Platobná disciplína mnohých spracovateľských firiem sa nezlepšila a neuhradené pohľadávky po lehote splatnosti za dodané drevo sa pohybujú za posledné štyri roky v objeme približne 1,22 mld. Sk. Ďalšou negatívnou stránkou obchodu s drevom je nevyvážená ponuka s dopytom. Nerovnováha spočíva aj v tom, že o niektoré sortimenty dreva je na trhu enormný záujem a stávajú sa nedostatkovými, ale iné sortimenty dreva sú ťažko predajné alebo vôbec nepredajné na domácom trhu. Treba zdôrazniť, že v posledných rokoch pretrváva stále zvýšený záujem o smrekové piliarske výrezy, ktoré sú určené na mechanické spracovanie a výrobu reziva rôznej kvality, využívaného najmä v stavebníctve. Oproti tomu sú ťažko predajné cenovo lukratívne listnaté priemyselné výrezy I. a II. akostnej triedy, určené na výrobu dyhy a preglejky. V súčasnom období sa k týmto prebytkovým sortimentom pridružilo aj listnaté vlákninové drevo na výrobu celulózy. Takéto podmienky na slovenskom trhu s drevom charakterizujú situáciu už niekoľko rokov, teda nie je to otázka iba posledných dvoch.

V minulom, ako aj v tomto roku presahuje výška ročnej ťažby ihličnatého a listnatého dreva súčasnú spracovateľskú kapacitu domácich drevospracujúcich firiem a časť produkcie je potrebné riešiť vývozom

do zahraničia. Drevospracujúce firmy na Slovensku vyčísľujú celkovú ročnú požiadavku na drevo v rozpätí od 4,0 do 4,5 milióna kubíkov. Ťažba dreva na Slovensku však dosiahla v roku 2000 objem 6,2 milióna kubíkov, z toho ihličnatého dreva 3,2 milióna kubíkov a listnatého dreva 3 milióny kubíkov. Táto ťažba má v súvislosti s nárastom porastových zásob dreva mierne stúpajúci trend a zodpovedá ťažobným možnostiam lesov v SR. Podľa prognózy vývoja ťažobných etátov do roku 2010 bude výška ročnej ťažby postupne narastať. To však predpokladá, že sa v čo najkratšom čase začne s realizáciou programu ozdravenia lesov a so zabezpečením intenzívnych ozdravných opatrení v oblastiach, ktoré sú najviac postihnuté antropogénnou činnosťou. Tým sa vytvorí predpoklad zníženia objemu náhodných ťažieb zo súčasných 62 % na úroveň 45 % z celkového objemu ťažby do roku 2010.

Finančná podpora

Vzhľadom na to, že obhospodarovanie lesov a zabezpečenie verejnoprospešných funkcií lesov je finančne náročné nielen v podmienkach Slovenska, ale aj v západoeurópskych štátoch a vytvorené zdroje nepokrývajú potreby, bola vypracovaná strategicky významná koncepcia financovania lesného hospodárstva do roku 2005, ktorá o. i. hľadá v súčasných obmedzených možnostiach podpory lesníctva zo štátneho rozpočtu alternatívne riešenia a mimorozpočtové zdroje. Pritom sa počíta aj s podporou lesníctva zo štrukturálnych fondov Európskej únie (SAPARD a ISPA). Prepočet objemu pohľadávok po lehote splatnosti za rok 2000 na potrebu finančného krytia nákladov prevádzky lesného hospodárstva dokumentuje, že neuhradený objem pohľadávok predstavuje chýbajúce disponibilné finančné zdroje na úhradu pestovnej činnosti. Kvantifikáciou dosahov neuhradených pohľadávok v lehote splatnosti bolo pre názornosť situácie zistené, že na celoštátnej úrovni predstavujú za rok 2000 pri priemernom speňažení dreva v hodnote 1308 Sk/m3 neuhradené dodávky dreva v objeme 863-tisíc kubíkov, čo je celoročná ťažba siedmich stredne veľkých lesných závodov štátneho podniku alebo 13,8 % objemu ročnej ťažby dreva všetkých podnikateľských subjektov v lesníctve SR. To znamená, že podnikateľské subjekty v lesníctve majú celoročne pokryté náklady pestovnej a ťažbovej činnosti len na 21,8 %. To jednoznačne poukazuje na skutočnosť, že nie je dostatok prostriedkov na financovanie najnutnejších potrieb pestovnej činnosti a predrubných výchovných ťažieb, ktoré sú z pestovateľského hľadiska dôležité, ale prácnejšie ako rubné ťažby.

Investície

Niekoľko rokov stagnuje obnova mechanizačných prostriedkov a nezabezpečuje sa v dôsledku nedostatku financií ani ich jednoduchá reprodukcia. Kritická situácia je najmä v ťažbovo-výrobnom a dopravnom procese, kde je viac ako 80 % univerzálnych traktorov a 70 % špeciálnych lesných kolesových traktorov starších ako desať rokov, čo neúnosne zvyšuje nákladovosť výroby. V odvoze dreva je viac ako 80 % dopravných prostriedkov vyššej tonáže, starších ako desať rokov. Čelné nakladače a ďalšie špeciálne mechanizačné prostriedky sa prakticky neobnovujú. Na ilustráciu uvádzam, že len na štandardné obhospodarovanie lesov podľa programového rozpočtovania zostáva pri súčasnej úrovni poskytovanej štátnej dotácie 360 mil. Sk nepokrytých 590 mil. Sk. Núdzový variant riešenia tejto situácie počíta s úsporou nákladov na obhospodarovanie nevýnosných lesov vrátane obmedzenia obhospodarovania stratových neštátnych neodovzdaných lesov a s vynútenými ďalšími úsporami nákladov v oblasti réžie v roku 2002 v objeme 550 mil. až 590 mil. Sk. Ide predovšetkým o obmedzenie intenzívneho obhospodarovania lesov, čo sa vo významnej miere prejaví v krátení výchovných a rubných ťažieb, zastavia sa rekonštrukcie máloprírastových, preriedených a drevinovo nevhodných a výmladkových lesných porastov. Bude to mať priamy vplyv na zníženie produkčných možností lesov SR a celkových ťažieb dreva ročne v objeme 950-tisíc až 1,1 milióna kubíkov. Táto alternatíva nevytvára finančné možnosti ani na riešenie problematiky ekologického obhospodarovania lesov, ktorá je finančne náročnejšia ako štandardné obhospodarovanie lesných porastov. Obchod a zdroje

V súvislosti s obchodnou politikou treba zdôrazniť, že hlavným zdrojom finančných prostriedkov, nevyhnutných na zabezpečenie riadneho obhospodarovania lesov, sú tržby za predané drevo, ktoré tvoria za posledné roky 71 % až 78 % celkových vlastných zdrojov vlastníkov lesov a podnikateľských subjektov v lesníctve. Ročný objem produkcie surového dreva má v našich podmienkach stúpajúci trend a ročne sa vyťaží od 5,533 milióna kubíkov v roku 1998 až po 6,218 kubíka dreva v roku 2000, čo však bolo spôsobené aj spracovaním kalamitného dreva. Iba malá časť produkcie surového dreva (približne 7 až 9 %) sa použije na vlastnú spotrebu (palivové drevo a výrezy III. AB akosti). Guľatinové sortimenty sa spracujú do drevárskych výrobkov, vyrábaných v rámci pridruženej drevárskej výroby vlastníkmi a užívateľmi lesov. Hlavná časť produkcie dreva, teda 5,039 milióna až 5,790 milióna kubíkov, ktorá predstavuje 91 až 93 % celkovej produkcie, sa zhodnotí na domácom a zahraničnom trhu. Z toho vyplýva, že predaj sortimentov surového dreva pre tuzemských a zahraničných odberateľov je rozhodujúcim zdrojom tržieb a výnosov podnikateľských subjektov.

Vývoz a sortiment

Podľa colnej štatistiky sa v roku 2000 na celkovom objeme vývozu dreva do zahraničia podieľali štátne organizácie lesného hospodárstva objemom 813-tisíc kubíkov, čo predstavuje 41,8 % a zostatok, 1,133 mil. kubíkov vyviezol sektor neštátnych lesov a iné subjekty (obchodné organizácie), čo predstavuje 58,2 %. Z celkového objemu exportu predstavovalo ihličnaté drevo len menšiu časť, 638-tisíc kubíkov (37,6 %), väčšiu časť vývozu 1,057 milióna kubíkov predstavovali sortimenty listnatého dreva (62,4 %). Guľatinové sortimenty sa podieľali na celkovom exporte objemom 33,6 %, pričom prevládali sortimenty nižšej triedy akosti a drevín, o ktoré nie je záujem na domácom spotrebiteľskom trhu. Ide o borovicu, dub, buk, topoľ a ostatné listnaté dreviny. Rovnaké sortimenty dreva (vrátane paliva, odpadu a dreveného uhlia) sa podieľajú až 66,4 percenta na celkovom objeme exportu. Zvyšok 250-tisíc kubíkov predstavovali ostatné komodity dreva.

Do domáceho spracovateľského komplexu smerovalo v roku 2000 z celkových dodávok dreva 87,4 % ihličnatých sortimentov a 67,5 % listnatých. Pokiaľ ide o sortimentnú štruktúru dodávok dreva, treba uviesť, že z celkových dodávok ihličnatej guľatiny na domáci spracovateľský trh došlo 90,2 % ihličnatých guľatinových sortimentov a 87,2 % listnatých guľatinových sortimentov. Na domácom trhu v roku 2000 tiež umiestnili až 80,5 % produkcie ihličnatého vlákninového dreva a 56,8 % listnatého vlákninového dreva, určeného na spracovanie v slovenských celulózkach a papierňach. Z ostatných sortimentov surového dreva výlučne na domáce využitie dodali stĺpové výrezy, banské drevo a palivo, a to v ihličnatých, ako aj listnatých drevinách. Do zahraničia sa vyviezlo 9,8 % ihličnatých guľatinových sortimentov a necelých 20 % objemu ihličnatej vlákniny. V listnatom dreve sa vyviezlo 12,8 % guľatinových sortimentov a 43,2 % vlákniny, o ktorú nebol záujem na domácom spracovateľskom trhu. Z celkového objemu produkcie surového dreva určeného na predaj, sektor neštátnych lesov uplatnil na domácom trhu v roku 2000 približne 1,15 milióna kubíkov ihličnatého dreva a 710-tisíc kubíkov listnatého dreva.

Najväčšie objemy surového dreva sa podľa ťažbového fondu sústreďujú v ihličnatom dreve do dodávok guľatinových sortimentov III. AB. triedy akosti 54,4 % a rovnakého vlákninového dreva 39,1 %. V listnatom dreve predstavujú dodávky guľatinových sortimentov III. AB. akosti 31,4 % a v rovnakej listnatej vláknine 54,6 %. Do zahraničia vyviezol sektor neštátnych lesov v roku 2000 aj prostredníctvom podnikateľských subjektov v oblasti obchodu s drevom spolu 1,133 milióna kubíkov sortimentov dreva vrátane paliva, lesnej štiepky, pilín a dreveného uhlia. Z celkového objemu exportu predstavujú podľa colnej štatistiky ihličnaté guľatinové sortimenty 25,3 %, ihličnaté vlákninové drevo 13,5 %, listnaté guľatinové sortimenty 19,6 % a listnaté vlákninové drevo 19,4 %. Palivové drevo a ostatné komodity exportu sa podieľali na vývoze s objemom 22,1 %. Z hľadiska celkového objemu vývozu dreva do zahraničia zo Slovenska pripadalo v roku 2000 na štátne lesy 41,7 % a 58,3 % realizoval sektor neštátnych lesov a iné organizácie. Pokiaľ ide o zastúpenie jednotlivých komodít na vývoze, najväčší objem zaznamenalo listnaté vlákninové drevo, ktoré predstavuje až 54,3 % na celkovom vývoze dreva. Dôvodom vyššieho exportu dreva v tomto sortimente bol jednak nezáujem o jeho spracovanie na domácom trhu, vysoké stavy zásob dreva na jednotlivých lokalitách, ale aj potreba zabezpečiť okamžité a isté platby za dodané drevo. A to predovšetkým podnikov a organizácií lesného hospodárstva v záujme finančného krytia najpotrebnejších prevádzkových potrieb, ktoré nie sú schopné realizovať v dohodnutých termínoch firmy domáceho drevospracujúceho priemyslu. Vývoz dreva bol v roku 2001 charakterizovaný tendenciami vývoja exportu v posledných rokoch a nezáujmom domáceho spracovateľského priemyslu predovšetkým o niektoré guľatinové a hlavne rovnané sortimenty v drevine buk, dub, topoľ, breza a ostatné listnaté dreviny. Z uvedeného dôvodu sa v týchto drevinách realizoval najväčší objem exportu predovšetkým vlákninového dreva a čiastočne aj v guľatinových sortimentoch III. AB triedy akosti.

(Pokračovanie)

Ing. Igor Michalík,

MP SR