Zahmlený volebný postoj únie

Skomplikovať integráciu agrokomplexu si nemusíme len my

Z hľadiska členských krajín EÚ nie je situácia pri rokovaniach o poľnohospodárstve jednoduchá. V lete sú voľby vo Francúzsku, a táto krajina pravdepodobne pred nimi nebude chcieť robiť žiadne ústupky voči terajším kandidátskym krajinám. V priebehu tohto roka sa však voľby budú konať aj v ďalších členských štátoch únie. Znamená to, že krajiny západnej Európy môžu mať preto rozličnú taktiku, pričom nie je vylúčené, že niektoré na určitý čas zablokujú prijatie spoločnej pozície EÚ v oblasti poľnohospodárstva. Jún ako termín na odsúhlasenie tohto stanoviska nemusí byť preto splnený. Ďalším komplikujúcim aspektom je tlak na zmenu spoločnej poľnohospodárskej politiky. Tá je v súčasnosti veľkým otáznikom, ktorý visí nad úniou. Časť členských krajín nalieha, aby sa spoločná poľnohospodárska politika zmenila ešte pred prístupom nových krajín. Iné štáty EÚ odmietajú v súčasnosti meniť podmienky v tejto oblasti a zmenu prístupov k poľnohospodárstvu by považovali za zdržiavanie prístupového procesu. Naliehajú, aby sa spoločná politika menila až po roku 2006, keď sa skončí platnosť Agendy 2000. Pritom treba pripomenúť, že agenda s priamymi platbami pre novoprijaté štáty nepočíta. Preto sa Európskej komisii ušla kritika niektorých členských krajín, lebo hoci len 25-percentný návrh na dotácie pre kandidátske krajiny je vlastne porušením Agendy 2000. Pre svoje stanovisko však našla relevantnú podporu. Jej pozícia v oblasti pôdohospodárstva

je náročná,

lebo okrem riešenia integračných otázok má za úlohu urobiť aj tzv. strednodobé zhodnotenie spoločnej poľnohospodárskej politiky. Malo by sa to stihnúť v období leta, čo nie je jednoduché, lebo v hodnotení majú byť naznačené aj smery ďalšieho vývoja európskej poľnohospodárskej politiky. Takže o niekoľko mesiacov sa skumuluje do krátkeho obdobia viac významných udalostí z hľadiska členských štátov, ale aj Európskej komisie či kandidátskych krajín. Preto sa v súčasnosti nedá predpovedať presný časový priebeh integrácie poľnohospodárstva asociovaných krajín do EÚ, ale ani jeho vecný priebeh. Z hľadiska Slovenska naše jesenné parlamentné voľby nie sú pre poľnohospodárstvo až také dôležité, lebo v tejto kapitole platí jediné - vytvoriť čo najlepšie podmienky bez ohľadu na to, či je pred voľbami alebo po nich.

Európska komisia uverejnila koncom januára svoje stanovisko a návrhy na prístup ku kandidátskym krajinám a potvrdila svoj úmysel v troch problémových okruhoch: novoprijatým členom poskytnúť priame platby len vo výške 25 %, dať desať rokov ako prechodné obdobie na ich vyrovnanie a uverejnila produkčné kvóty. Z pristupujúcich krajín však

žiadna nesúhlasí

s týmito návrhmi. O týždeň neskôr sa k tomuto návrhu Európskej komisie vyjadrovala Rada pre všeobecné záležitosti v Bruseli, kde zasadajú ministri zahraničných vecí členských štátov. Táto rada odsúhlasila návrh komisie a odporučila ho na ďalšie prerokovanie. V súčasnosti sa k tomuto návrhu vyjadrujú všetky členské štáty. Niektoré, ako sa ukazuje, s uvedenými návrhmi súhlasia, iné nie. Po spracovaní ich stanovísk sa vypracuje predbežné spoločné stanovisko Európskej únie, čo sa očakáva koncom marca alebo začiatkom apríla. To však následne opäť bude musieť schváliť Rada pre všeobecné záležitosti. Takto vznikne spoločná pozícia EÚ, o ktorej bude potom rokovať aj Slovensko v rámci prístupových negociácií. Uzatvorenie rokovaní o problematike poľnohospodárstva sa očakáva v dvoch alternatívach. Je možné, že v júni tohto roka, ešte za španielskeho predsedníctva, už niektoré krajiny uzavrú túto kapitolu. Iné krajiny môžu zvoliť

inú taktiku

a vyjednávať do poslednej chvíle, teda približne do novembra tohto roka. Slovensko jednoznačne považuje návrh iba na 25-percentné platby za diskriminačný prístup a vytvorenie nerovnakých podmienok na podnikanie v poľnohospodárstve medzi novými a pôvodnými členmi EÚ. Ak nebude možné získať z EÚ vyššie priame platby, tak ministerstvo pôdohospodárstva bude musieť naliehať na vládu SR, aby rozdiel pokryla platbami z národného rozpočtu. To Európska komisia odporúča pre všetky kandidátske krajiny, pričom Slovensko chce skrátiť prechodné obdobie na tri roky, teda na obdobie rokov 2004 až 2006. Zložitosť rokovaní dokumentuje rozpor v kvótach na jednotlivé komodity. Ako príklad môže poslúžiť izoglukóza, ktorá sa ako sladidlo vyrobené z kukurice používa do mnohých potravinárskych produktov. Tento výrobok je pre Slovensko významný a dôležitý. Veď na produkciu izoglukózy sa spotrebuje

až štvrtina

dopestovanej kukurice na našom území, pričom z technologického hľadiska je izoglukóza ľahšie spracovateľná ako cukor a je navyše aj lacnejšia. Európska komisia navrhuje, aby sme jej na Slovensku vyrábali len 3200 ton, čo je približne iba dvadsatina súčasnej produkcie. Naša argumentácia spočíva v tom, že ako referenčné obdobie na stanovenie kvóty treba vziať tretí rok pred vstupom do EÚ, teda pri vstupe v roku 2004 by to bol rok 2001. Únia argumentuje tým, že chce dodržať pre všetkých rovnaké referenčné obdobie, teda roky 1995 až 1999. V tom čase bol síce priemer produkcie izoglukózy na Slovensku skutočne len 3200 ton, ale preto, lebo náš výrobca začal s produkciou až v roku 1998. S takouto pozíciou Európskej komisie Slovensko nemôže súhlasiť.

Vladimír Turanský