Rozhoduje štruktúra mozgu

Sociálna izolácia a zdanlivo obsesívno-kompulzívne správanie sa typické pre ľudí trpiacich autizmom môže byť zapríčinené štrukturálnymi zmenami ich mozgu, uvádza najnovšia štúdia. Vedcom sa s pomocou počítačového zobrazovania podarilo u autistických pacientov identifikovať abnormality v častiach mozgu, ktoré ovládajú reč a zmyslové orgány. V štúdii publikovanej vo februárovom čísle magazínu Neurology vedci vyjadrili predpoklad, že práve tieto zmeny môžu byť vysvetlením pre klasické správanie sa autistov, ku ktorému patrí vyhýbanie sa sociálnym kontaktom, odpor voči zmenám a zvláštne vetné konštrukcie v rečových prejavoch.

Vedci študovali a porovnali mozgové tkanivá deviatich autistických a deviatich zdravých pacientov. Objavili významné rozdiely medzi veľkosťou a počtom mozgových dráh, ktoré sú základnou organizačnou jednotkou mozgových buniek. Fungujú ako káblové prepojenia - umožňujú človeku informáciu prijať, spracovať ju a reagovať na ňu. Autistickí pacienti majú tieto štruktúry oveľa menšie, no na rozdiel od zdravých jednotlivcov je ich počet výrazne vyšší.

Autori štúdie preto dospeli k záverom, že mozog autistu má síce viac dráh, ale chýba mu dostatočná kapacita na spracovanie a pochopenie všetkých informácií. Mozog autistu je preto zaplavený „hlukom“ - prichádzajúce signály mozog priveľmi zaťažujú.

Tieto zistenia len potvrdzujú súčasnú teóriu, že autisti sú v konštantne nabudenom stave - sú stále bombardovaní signálmi, ktoré ich mozog nedokáže spracovať. Výsledkom ich snahy o utíšenie „hluku“ v mozgu môže byť ich abnormálne správanie.

Vedci sa však zhodujú, že sú potrebné ďalšie výskumy na to, aby sa dalo určiť, či túto mozgovú anomáliu zapríčinila genetická mutácia či iné faktory.

(kab)