SEDEM JADROVÝCH CIEĽOV

Včera ubehlo polroka od tragických septembrových teroristických útokov na ciele v USA. Čas síce rany liečy, ale jazvy zostávajú. Aj preto sa nikto nepozastavuje nad tým, že vo viacerých amerických mestách sa od januára vykonávajú kontroly s cieľom zabrániť prípadnému nukleárnemu teroristickému útoku. Uvádza to vo svojom najnovšom vydaní americký týždenník Time. Úrady požiadali Skupinu pre núdzovú nukleárnu pomoc z ministerstva energetiky, aby vykonala kontrolu vo Washingtone a v ďalších amerických mestách. Skupina zahŕňa asi 300 odborníkov, ktorí sú vycvičení na odhaľovanie a zneškodňovanie teroristických nukleárnych zariadení. Za najpravdepodobnejšie miesto úkrytu sa považujú prístavné móla a nábrežia. Ďalší špecialisti sa pohybujú v dodávkach a kontrolu uskutočňujú pomocou detektorov rádioaktívneho žiarenia. Experti doteraz nič nenašli. Americkú a aj svetovú verejnosť však vzrušujú aj iné informácie, tiež z oblasti nukleárnej výzbroje. Administratíva amerického prezidenta Georga W. Busha totiž požiadala ministerstvo obrany, aby pripravilo - pre každý prípad - plány na použitie jadrových zbraní proti najmenej siedmim krajinám. Informovali o tom v sobotu americké noviny Los Angeles Times s odvolaním sa na tajnú správu Pentagónu. Podľa tejto správy vláda armáde nariadila, aby vyvinula menšie nukleárne zbrane, ktoré by bolo možné použiť v „určitej situácii“. S touto správou sa Kongres oboznámil už 8. januára a v zozname krajín, proti ktorým by Američania mohli eventuálne nasadiť jadrové zbrane, je Čína, Rusko, Irak, KĽDR, Irán, Líbya a Sýria.

Američania by údajne zbrane použili v troch prípadoch: proti cieľom schopným podniknúť nukleárny útok, po druhé ako odvetu na útok jadrovými, biologickými a chemickými zbraňami alebo pri „prekvapujúcom vývoji udalostí“. V správe amerického ministerstva obrany sa uvádza, že Pentagón by mal byť pripravený použiť jadrové zbrane v arabsko-izraelskom konflikte, v prípadnej vojny medzi Čínou a Taiwanom alebo pri útoku severokórejskej armády proti Kórejskej republike. A tiež pri útoku Iraku na Izrael alebo iný susedný štát, tvrdia noviny LA Times.

Malé zbrane s väčším efektom

Americké kruhy sa netaja tým, že majú už dlho (ešte z čias studenej vojny) vypracované detailné plány na útok jadrovými zbraňami proti Rusku, ale až táto správa pre Kongres prvýkrát odhalila oficiálny zoznam potenciálnych cieľov. Podľa konzervatívnych analytikov, ktorých noviny oslovili, Pentagón sa musí pripraviť „na všetky možnosti“ tak ako iné štáty, pretože niektoré teroristické skupiny sa zaujímajú aj o programy vývoja jadrových zbraní. Domnievajú sa tiež, že malé nukleárne zbrane majú väčší odstrašujúci efekt, pretože teroristi a niektoré nepriateľské krajiny si myslia, že USA by nepoužili väčšie a ničivejšie nukleárne bomby.

Za a proti

„Je to veľmi výbušné,“ tvrdí Joseph Cirincione, expert na jadrové otázky Carnegie Endowment for International Peace vo Washingtone. Tento zástanca kontroly zbrojenia je tej mienky, že direktíva vyvinúť jadrové zbrane s menším účinkom by mohla signalizovať, že vláda prezidenta Busha je naklonená prehliadnuť pretrvávajúce tabu proti použitiu jadrových zbraní ako poslednej možnosti. „Pokúšajú sa nájsť nové možnosti použitia jadrových zbraní, a to je nebezpečné,“ tvrdí tiež John Iaacsa, prezident Counsil for a Livable World. Iní odborníci však sú tej mienky, že Pentagón musí byť pripravený na všetky možnosti, najmä teraz, keď tucet krajín a niektoré teroristické skupiny sa snažia vyvinúť alebo získať jadrové zbrane. Dôvodia, že menšie jadrové zbrane majú významnú zastrašovaciu úlohu, pretože mnohí agresori sú presvedčení, že americké vojenské sily by nepoužili multikilotonové jadrové zbrane, ktoré by zdevastovali územia a aj Spojeným štátom naklonenú populáciu. „Musíme mať pádnu zastrašovaciu silu proti režimom, ktoré sa podieľajú na medzinárodnom terorizme a na výrobe zbraní hromadného ničenia,“ tvrdí Jack Spencer, odborník na otázky obrany konzervatívne orientovanej Heritage Foundation vo Washingtone. Dodal, že ho nariadenie Bushovej administratívy nijako neprekvapilo, pretože predstavuje správny smer funkcie jadrových zbraní vo svete po skončení studenej vojny.

Americké obavy

Odborníci poukazujú na výhody použitia jadrových zbraní v hlbokých tuneloch a jaskyniach vybudovaných nepriateľom. Pentagón začal pracovať na použití taktických jadrových zbraní v 70. rokoch. Avšak v posledných dvadsiatich rokoch túto myšlienku opustil. Experti tvrdia, že použitie jadrových zbraní „v prípade prekvapujúceho vojenského vývoja“ ukazuje obavu amerického ministerstva obrany, že nezodpovedné štáty a teroristické skupiny by mohli použiť nové zbrane, proti ktorým by nebolo možné konvenčnými prostriedkami bojovať. Vláda prezidenta Busha navrhuje v nasledujúcich desiatich rokoch znížiť útočné jadrové zbrane o dve tretiny na 1700 až 2200 jadrových hlavíc.

(TASR/Hd)