Ako šrot do zberných surovín

Minister financií by mal veľmi spozornieť a zbystriť zrak

Na základe rozhodnutia vlády M. Dzurindu štát v uplynulom období zozbieral z bánk za 106 mld. Sk zlých úverov. Ako „šrot“ ich odovzdal do zberných surovín známych pod názvom Slovenská konsolidačná, a. s., tam sa skutočne sústredili pohľadávky bánk vo vzťahu k slovenským podnikom, ktoré si v minulom období požičali, vzali úvery a dnes ich nie sú schopné splácať. „Sekeru“ štát nahradil cennými papiermi, na ktorých je napísané, dokedy 106 mld. Sk splatí. Dovtedy každý rok z nich platí 10,5-percentné úroky. To znamená, že zreštrukturalizované banky môžu v najbližších asi 20 rokoch rátať ešte aj s čistým ročným príjmom 10 až 12 mld. Sk, ktoré dostanú za túto transakciu od štátu v podobe úrokov. Slovenská konsolidačná vyzvala inzerátom potenciálnych záujemcov, aby vstúpili do spoločného podniku pre správu portfólia klasifikovaných pohľadávok (zlých úverov). Kritické hlasy upozorňujú nového ministra financií na možnosť porušenia zákona pri takto zvolenom postupe. Nikto totiž nevyhlásil tender (verejnú súťaž) podľa zákona o verejnom obstarávaní, napriek tomu, že Slovenská konsolidačná je

plne v rukách

štátu. Podstatou výzvy je, že hľadá renomovaného investora, s ktorým by sa v nastávajúcom období zúčastnila na správe a celkovej maximalizácii pohľadávok s nominálnou hodnotou nie nižšou ako 50 mld. Sk. Z diskusie s poslancami NR SR vyplynulo, že pri takomto objeme vkladaného majetku mal byť scenár „požehnaný“ minimálne uznesením vlády. V skutočnosti vzišla celý výzva na zbavenie sa 50-miliardového štátneho majetku len z rozhodnutia predstavenstva Slovenskej konsolidačnej, teda úradníkov MF SR. Kandidáti mali na jej výzvu reagovať do 20. februára, včera o 15.00 hod. mala v zmysle informačného memoranda povedať stanovisko slovenská strana . Neoficiálne sa už niekoľko týždňov hovorí, že v hre je šesť uchádzačov. Otvorene treba povedať, že členovia predstavenstva (Mária Papcunová, Juraj Renčko ml. a Ivan Jakubek) i dozorná rada nie sú v ľahkej pozícii. Reálne totiž hrozí, že pre insolventnosť podnikov, ktorým komerčné banky na Slovensku v minulosti poskytli úvery, štát zo 106 mld. Sk uvidí len odrobinky. Keby sa

na inzerát „chytila“

skutočne renomovaná svetová firma s medzinárodnými skúsenosťami pri správe klasifikovaných pohľadávok, vytvorený spoločný podnik by bol základom pre zmenu vlastníckych pomerov v slovenskom priemysle. Riziko tohto riešenia vidia niektorí odborníci v tom, že gro z budúcich výnosov spoločného podniku skončí niekde inde, len nie na Slovensku. Zdroj, ktorý zatiaľ nechce byť menovaný, vysvetlil aj ďalšie možné riziko budúcej úverovej zmluvy. Podniky združené povedzme v DMD Holding Trenčín majú v Slovenskej konsolidačnej zlých úverov asi za 7 mld. Sk. Načrtnime modelový postup na príklade ZŤS Dubnica. V predchádzajúcom období dostali od VÚB úver 300 mil. Sk. Pre neschopnosť úver splácať 300 mil. Sk zaťažilo konto Slovenskej konsolidačnej. Garantované to však je výrobnými halami ZŤS a technológiou. Spomínaný spoločný podnik za 300 mil. Sk získa záložné právo na dubnické (detvianske, martinské, hriňovské atď.) výrobné haly. Haly pre zahraničnú firmu v spoločnom podniku

získa exekútor

alebo ZŤS pôjdu do konkurzu. Tretia možnosť pripúšťa, že sa o 300 mil. Sk navýši základné imanie ZŤS a spoločný podnik sa stáva väčšinovým majiteľom strojárskej fabriky. Takto by bolo možné postupovať až do výšky 50 mld. Sk, ktoré chceme cez Slovenskú konsolidačnú dať do spoločného podniku. Zahraničný partner sa v ňom môže stať dokonca väčšinovým akcionárom. Štát i Slovenská konsolidačná sa dostanú na vedľajšiu koľaj. O ďalšom osude väčšiny zadlžených slovenských podnikov začne rozhodovať zahraničný subjekt v spoločnom podniku. Na jeho uvážení bude stáť charakter priemyselnej politiky SR. Ináč povedané, ide o privatizáciu v rozsahu 50 mld. Sk. Stačí menšia finančná operácia cez tretí subjekt, na ktorý by plynuli zisky, slovenská likvidita by sa pohybovala na nule a na vyplácanie dividend by sme mohli zabudnúť. V Maďarsku zvolili obdobný postup a dnes s iróniou tvrdia, že

takú „paseku“

nepamätajú od druhej svetovej vojny. Združenie priemyselných zväzov (ZPZ) SR poukazuje, že zahraničný partner by mal do hry vstúpiť tak, že pohľadávky od štátu odkúpi. Jozef Uhrík už dlhšie apeluje na vládu, aby sa 50 mld. Sk použilo na oživenie priemyslu. Podľa J. Uhríka podporovať musíme aj tzv. hnedé parky. Slovenské podnikateľské skupiny najbližších 8 až 10 rokov ešte stále nebudú mať potrebné peniaze na projekty na zelenej lúke. Na mysli má investície do existujúcich fabrík, ktoré osobitne v strojárstve majú obrovské ľadom ležiace kapacity. Zahraničný partner by ich dostal doslova za korunu, ak sa zaviaže, že 15 rokov bude do nej investovať a zveľaďovať ju. Ak by pravidlá hry porušil, o fabriku príde. V opačnom prípade po 15 rokoch má na ňu nárok. Hospodárska rada vlády vlani 3. decembra na tieto účely schválila myšlienku vytvorenia Slovenského fondu rizikového kapitálu. Fond by fungoval ako akciová spoločnosť, do ktorej by na začiatku štát (cez MH SR a Slovenskú konsolidačnú) napumpoval

600 mil. Sk

štartovacieho kapitálu. Ďalšie peniaze by prišli z podnikateľského sektora, zapojiť sa chcú aj európske banky. Je na ministrovi financií, aby v nastávajúcom období pred definitívnym rozhodnutím skutočne precízne prehodnotil vo svojom tíme všetky možné alternatívy, ako sa zbaviť pohľadávok zaťažujúcich ozdravný proces slovenských fabrík.

Tibor Bucha