Piruety

Alexander F. Zvrškovec

Nikomu z nás nie je ľahostajné, keď sa zamýšľa nad tým, ktorá alebo ktoré z existujúcich politických strán na Slovensku majú po voľbách šancu skonsolidovať tak vnútorné, ako aj vonkajšie spoločenské vzťahy. V zahraničnej politike si slovenská administrácia stanovila dva centrálne ciele. Prvým je vstup do EÚ a druhým je vstup do NATO. S výnimkou SNS, ktorá ma výhrady proti vstupu do NATO, všetky relevantné politické subjekty sú za takúto zahraničnú orientáciu. Do akej miery politické strany majú aj podporu občanov, ukáže čas, keď sa k daným otázkam bude konať referendum. Členstvo v EÚ je podľa mňa cieľom, ktorý by mal byť prioritným a ktorého dosiahnutie si vyžaduje podstatne vyššiu zaangažovanosť zo strany tak politikov, ako aj administrácie. Zabezpečenie záväzkov vyplývajúcich z členstva v EÚ si vyžaduje podstatné zvýšenie výkonnosti slovenskej ekonomiky. Nič dodnes nenasvedčuje tomu, že dokážeme vytvoriť priestor vo verejných financiách na financovanie tých sľubov, ktoré sme dali pri predvstupových rokovaniach. Iba v oblasti kapitoly o životnom prostredí sme sa zaviazali financovať viac ako 100 mld. Sk v najbližších rokoch. Nie je dlhodobo akceptovateľné, že tí, čo rokujú o našom vstupe, neinformujú o akumulovanom záväzku vyplývajúcom z nášho členstva.

Žiadnej z doterajších vlád sa zatiaľ nepodarilo dosiahnuť také daňové výnosy, ktoré by pokryli verejné výdavky. Výhovorka, že dnes už chronický schodok v štátnom rozpočte je výsledkom neodvedených daní, je neopodstatnená. Tí, čo nič nemajú, sa nedajú zdaniť, a tí, čo neveria v efektívnosť využitia daňových prostriedkov, dane neodvedú. Úverové zaťaženie Slovenska je na hranici akceptovateľnosti a nebyť fiskálnych kritérií pre vstup do EÚ, tak by sme na tom boli určite horšie.

S ohľadom na spomenuté ekonomické reality nášho členstva v EÚ je nevyhnutné analyzovať aj ekonomickú dimenziu reálnosti vstupu do NATO. Súčasný americký veľvyslanec v NATO N. Burns jednoznačne vyjadril názor, že členské krajiny musia rátať s minimálnym vojenským rozpočtom, zodpovedajúcim 2 % z HDP. Ak naši zástupcovia súhlasili s takouto konskou injekciou pre štátny rozpočet, tak si aj ja viem predstaviť našu budúcnosť bez NATO. Vzhľadom na to, že som aj švédskym občanom, nedá mi nespomenúť výskum verejnej mienky o vstupe do NATO vo Švédsku, ktorý bol publikovaný začiatkom marca tohto roka. Odpor Švédov proti vstupu do NATO nebol nikdy väčší ako dnes. Počet tých, ktorí sú za vstup do NATO, klesol na 22 %. Proti vstupu je 49 % a zvyšok sa ešte nerozhodol. Vzhľadom na pripravovanú návštevu švédskej kráľovskej rodiny na Slovensku začiatkom apríla tohto roka, ktorú nie náhodou bude sprevádzať aj švédsky minister obrany pán Sydow, by nebolo od veci, aby si naši politici uvedomili, že existujú aj iné varianty obranných stratégií než tie, o ktorých dnes diskutujeme. Vo volebnom ošiali sa dnes dejú veci, ktoré podľa mňa poškodzujú záujmy Slovenska. Niektorí z našich politikov si pre svoju budúcnosť zháňajú podporu aj v zahraničí a niekedy sme svedkami podivných vyhlásení, podľa ktorých je naše členstvo či už v EÚ alebo NATO ohrozené v prípade, že by voliči volili HZDS. Keď americký veľvyslanec verejne vstúpi do vnútropolitických záležitostí Slovenska, je nevyhnutné, aby vláda reagovala. Slovenské voľby sú výsostne záležitosťou slovenských voličov, ktorí si určite neželajú voliť pod nátlakom. Je vždy lepšie stráviť dovolenku v banánovej republike a minúť 2 % z HDP, ako byť občanom banánovej republiky a musieť minúť tie isté peniaze na jej obranu.

Alexander F. Zvrškovec