Keď zmena, tak potom zmeniť

Naďalej systémom overovania encyklopedických vedomostí

Vzhľadom na blížiace sa maturitné skúšky na slovenských školách sa nastoľuje otázka, čo sa rozhodnú štátne riadiace orgány zohľadňovať pri uskutočňovaní maturitnej skúšky. Príčinou dohadov je snaha ministerstva školstva orientovať sa na zavedenie štátnej, čiže centralizovanej časti maturity. Po jej schválení, by podľa nej mali študenti maturovať už v roku 2004. Dôvodom na zmenu bol pomerne „zaostalý“ princíp, ktorý sa uskutočňoval už v bývalých krajinách Rakúsko-Uhorska, a to od roku 1849. Úspešný maturant mal prakticky bez nasledujúcich skúšok

otvorené dvere

na zvolenú vysokú školu. Dnes sa však tomuto spôsobu maturovania vytýka nejednotnosť z dôvodu rozličných podmienok na úspešné ukončenie štúdia jednotlivých škôl. Každý druh strednej školy sa od ostatných odlišuje nielen voľbou jednotlivých predmetov počas celkového štúdia na škole, ale i výberom predmetov na maturitnej skúške. Rôznorodý je i postoj k praxi žiaka. Niektoré školy uprednostňujú prax na úrovni štúdia, iné zasa považujú prax za nevyhnutné zlo. A práve pre túto diametrálnu odlišnosť jednotlivých spôsobov výučby nie je možné objektívne porovnávať výsledky študenta jednej školy s výsledkami maturanta na inej škole. Často sa hovorilo aj o upadajúcej vypovedacej hodnote maturít. Čo v konečnom dôsledku spôsobilo úporné volanie po zmene. Ako sa však postupom času ukázalo, zmeny často nebývajú vždy len k dobrému. Túto

starú pravdu

potvrdila skutočnosť, ktorá nastala po rozhodnutí o budúcej podobe maturity. Nová maturitná skúška bude obsahovať štandardné požiadavky na vedomosti a zručnosti absolventa. Druhým krokom bude rozšírenie tradičných maturít o externú písomnú časť. Tá bude centrálne vypracovaná, zadaná aj vyhodnotená. Novinkou bude tiež väčší počet maturitných predmetov a možnosť zvoliť si základnú alebo náročnejšiu úroveň skúšky. Nastáva však riešenie problému, ktorého podstata spočíva vo výbere medzi dvoma úplne odlišnými hľadiskami. Podstata jedného je zameraná na vedomosti jednotlivých predmetov, čím sa naďalej bude uprednostňovať encyklopedický prístup k učeniu. To je príznačné aj pre súčasnú formu maturovania, a ako sa zdá, nie je ani v najmenšom snaha o zmenu v tejto oblasti. Nuž a druhou možnosťou je zamerať sa na schopnosť študentov reálne a prakticky uvažovať, riešiť nastolené každodenné problémy a prijímať nové, hodnotné fakty a prístupy. Nový systém, no, žiaľ, i následné prijímanie na vysoké školy bude však s najväčšou pravdepodobnosťou orientované na uprednostňovanie študentov schopných „bifľovať“ sa na úkor študentov schopných naučené

fakty používať

v praxi. Skúška dospelosti totiž na skutočný život nikoho nepripraví. „Drvenie“ sa mesiac pred skúškou s prvkami hystérie môže, samozrejme, pomôcť k dobrej známke zásluhou strednodobej pamäte, ale rozhodne nie k vzdelanosti. Ak sa štúdium bude odvíjať od záverečných skúšok, a nie naopak, bude sa jeho kvalita merať iba schopnosťou absolventov memorovať poučky. Žiadna maturita totiž nevypovedá o tom, ako študent uspeje v živote. Zároveň sa nezmenilo ani regionálne uprednostňovanie žiakov, čoho dôsledkom je, že mestskí študenti z lepších škôl budú zvýhodňovaní v dôsledku ľahšieho prístupu k zdrojom výučby, ktorý predstavujú napríklad knižnice. Nič sa nezmenilo ani v oblasti vyzdvihovania študentov pochádzajúcich z lepšie situovaných rodín, ktorí si môžu dovoliť lepšiu prípravu na štúdium. V konečnom dôsledku sa mi teda zdá, že sa v podstate nič výrazné nezmenilo. Samozrejme, zvýšia sa nároky na študenta v oblasti nárastu množstva učebných predmetov, čo však spôsobí

len väčší stres,

ktorý už v súčasnosti dosahuje neúnosnú mieru. Nerozumiem teda, čo sa tým mieni dosiahnuť. Možno sa týmto novým spôsobom, ktorý sa zakladá na všeobecných vedomostiach z viacerých oblastí, dosiahne vyššia pripravenosť absolventov na prijímacie pohovory na vysoké školy, no pokiaľ sa nezmení princíp prijímania na vysokoškolské štúdium, ktorý by potreboval tiež hĺbkovú previerku, je tento nový spôsob podľa môjho názoru úplne neuplatniteľný.

Lucia Šantavá