Finančná podvýživa sťažuje obnovu

Vládou prijatý program Drevo - surovina 21. storočia je vážne ohrozený

V predchádzajúcej časti (12. 3.) analýzy stavu obhospodarovania a využívania nášho lesného fondu sme hovorili o reštitúcii lesov na Slovensku, ťažbe dreva, obchodnej politike, finančných zdrojoch a investíciách v lesnom hospodárstve.

Zásoby surového dreva sa za posledných tridsať rokov na Slovensku podľa výsledkov permanentnej inventarizácie lesov zvýšili a v roku 2000 dosiahli približne 410 milión kubických metrov. Najvyššie prírastky sú evidentné najmä v rubných porastoch, čo dáva dobrý predpoklad na efektívnosť vloženého kapitálu do lesného hospodárstva. Keď berieme do úvahy limitujúce faktory makroekonomiky lesného hospodárstva, medzi ktoré patrí aj znižovanie štátnych dotácií, tak v záujme obhájenia existencie odvetvia lesného hospodárstva treba problémy neodkladne riešiť. Veď v roku 1990 boli dotácie do lesného hospodárstva 1,210 mld. Sk, pričom vlani to bolo už len 360 mil. Sk.

Podľa monitoringu cenového vývoja surového dreva, ktorý vykonáva Lesnícky trhový informačný systém pri Lesoprojekte Zvolen, bolo v roku 2000 dosiahnuté priemerné speňaženie ihličnatého dreva vo výške 1497 Sk za kubický meter a listnatého dreva v hodnote 1149 Sk za kubík. V dreve určenom na export sa už tradične dosiahlo vyššie priemerné speňaženie a predstavuje za ihličnaté drevo 1930 Sk a listnaté 1063 Sk za kubík. Nižšie priemerné speňaženie listnatého dreva určeného na vývoz bolo ovplyvnené tým, že sa vyviezla do zahraničia najmä

menej hodnotná

listnatá drevná hmota, o ktorú nebol záujem na domácom trhu. Priemerné speňaženie všetkých sortimentov surového dreva v lesnom hospodárstve SR dosiahlo v roku 2000 výšku 1308 Sk za kubík a oproti roku 1999 vzrástlo o 2,7 percenta. V súvislosti s cenovou politikou treba uviesť, že uvedené zvýšenie priemerného speňaženia jednotlivých druhov dreva nedostatočne zohľadňujú zvyšujúce sa náklady na ich výrobu, keď priemerné náklady na ťažbovú činnosť vzrástli v roku 2000 oproti predchádzajúcemu o 4,3 %. V medziročnom období sa ceny dreva zvýšili v ihličnatých sortimentoch o 5,1 % a v listnatých o 1,6 %. V neštátnom sektore boli tuzemské ceny dreva v roku 2000 nižšie ako v štátnych lesoch a dosiahli v priemere úroveň 1321 Sk za kubík za ihličnaté a 1143 Sk za listnaté sortimenty. Pri vývoze dreva dosiahol sektor neštátnych lesov cenovú úroveň ihličnatého dreva v priemere 1141 Sk a listnatého 933 Sk za kubík. Ceny dreva v tomto sektore sú spracované len na základe údajov z výberovej siete štatistického výkazníctva.

Nedostatok disponibilných finančných prostriedkov na bežnom účte štátnym podnikom lesného hospodárstva a podnikateľským subjektom v lesníctve neumožňuje pravidelne a včas

uhrádzať záväzky

voči fondom sociálneho zabezpečenia, zamestnanosti a zdravotníctva. Tieto povinnosti štátne podniky plnia podľa finančných možností so všetkými sankčnými postihmi pri nedodržaní platobného kalendára. Druhým vážnym problémom je úhrada DPH do štátneho rozpočtu, ktorú sú štátne podniky povinné podľa zákonných opatrení uhradiť súčasne s vystavením faktúr za dodávky dreva. Avšak táto daň sa uhradí štátnemu podniku až pri úhrade faktúry, teda o viac ako tri mesiace po lehote splatnosti. Pre názornosť uvádzam, že v prepočte objem pohľadávok po lehote splatnosti predstavuje viac ako 69 % objemu ročnej dane z pridanej hodnoty, ktoré štátne podniky a podnikateľské subjekty v lesníctve odvádzajú do štátneho rozpočtu.

Nedostatok reálne vytvorených, ale neuhradených finančných prostriedkov na bežnom účte štátnych podnikov fakticky neumožňuje vykonanie prác pestovnej činnosti, opráv, údržby a ochrany lesa v takom rozsahu, aby boli zabezpečené základné požiadavky lesného hospodárskeho plánu na riadne obhospodarovanie lesov, ktoré je prioritou štátnej lesníckej politiky i stratégie a koncepcie rozvoja lesníctva na Slovensku. Finančná analýza poukazuje aj na širšie súvislosti neplatenia pohľadávok v lehote splatnosti. Problematika zasahuje aj do mzdovej a sociálnej politiky a politiky zamestnanosti. Je negatívne ovplyvňovaná tým, že nedostatok finančných prostriedkov na

bežnom účte

vo výplatnom termíne štátne podniky v najnevyhnutnejšom objeme kryjú bankovými preklenovacími úvermi, čo vytvára pri nedostupnosti bankových úverov problémy. Pokiaľ ide o zamestnanosť v lesníctve, tak za predpokladu bežnej úhrady pohľadávok v lehote splatnosti a štandardnej potreby vykonania požadovaných pestovných a ťažbových prác, by mohli podnikateľské subjekty v lesníctve reálne zvýšiť zamestnanosť

v sezónnych prácach pri súčasnej úrovni zárobkov o viac ako 13 %. To v skutočnosti predstavuje dať prácu ďalším asi 1800 až 2000 zamestnancom. Chronický nedostatok financií núti obmedzovať aj realizáciu sociálnych programov hlavne v štátnych organizáciách, za čo sú štátne podniky ako zamestnávatelia často kritizované odborovými organizáciami. Širšie makroekonomické súvislosti obchodu so

surovým drevom

poukazujú na mimoriadne ťažkú finančnú situáciu podnikateľských subjektov v lesníctve, ako aj na skutočnosť, že vlastníci a užívatelia lesov sú nútení na úkor vlastných prevádzkových potrieb a riadneho obhospodarovania lesov znášať problémy financovania firiem drevospracujúceho priemyslu. Tým vlastne podnikateľské subjekty v lesníctve úverujú firmy drevospracujúceho priemyslu, ktoré neplatením pohľadávok v lehote splatnosti výrazne zhoršujú ekonomické pozície všetkých vlastníkov - užívateľov lesov. Bez vyriešenia problému platobnej zadlženosti a nastolenia dobrých obchodných vzťahov, medzi ktoré patrí aj úhrada pohľadávok v lehote splatnosti, nebude možné

reálne naplniť

ani vládou prijatý program Drevo – surovina 21. storočia. Ten predpokladá do roku 2005 zabezpečiť zladenie stratégie lesného hospodárstva a drevospracujúceho priemyslu SR s cieľom využiť spoluprácu oboch odvetví na zvýšenie ich ekonomickej efektívnosti. Táto situácia dlhodobo deformuje obchodné vzťahy vlastníkov a užívateľov lesov a firiem drevospracujúceho priemyslu. Sme si vedomí toho, že spolupráca je podmienkou prosperity obidvoch odvetví. Tak je to napríklad v západoeurópskych štátoch. Tam sú vlastníci lesov a užívatelia, ako i firmy drevospracujúceho priemyslu navzájom výrobne a existenčne prepojení.

Ing. Igor Michalík

MP SR