Cieľ: zisk a transparentnosť

Dobre usporiadané aukcie môžu upokojiť trh s drevom

Obchod s drevom je už dlhší čas predmetom vášnivých diskusií medzi producentmi a odberateľmi a najnovšie sa preniesol aj na televízne obrazovky. Každá zúčastnená strana si v nich obhajuje svoju pravdu. Spracovatelia dreva opodstatnene poukazujú na to, že drevnú surovinu možno najlepšie zhodnotiť doma jej finalizáciou a nie vývozom guľatiny do zahraničia. Lesy SR ako najväčší producent dreva sa bránia upodozrievaniam z nadmerného exportu a podľa viacerých vyjadrení kompetentných odmietajú i obvinenia spracovateľov z tzv. čierneho obchodu s drevom. Niektorí z nich sú toho názoru, že pri vývoze sa nie vždy deklaruje skutočný sortiment, konkrétne dôkazy však stále chýbajú. Štátne lesy vývoz dreva vysvetľujú predovšetkým nevyhnutnosťou predaja sortimentov, o ktoré je doma len minimálny záujem. Ťažba dreva, ako zdôrazňujú producenti, sa nemôže riadiť predstavami odberateľov, ale všeobecne platnými a záväznými ustanoveniami o hospodárení v lesoch, ktoré pritom zahŕňajú aj jeho ďalšie funkcie. Lesy SR sa musia ako iné firmy správať podnikateľsky a majetok štátu zhodnocovať čo najúčelnejšie. Manažéri podniku, poučení nedobytnými pohľadávkami z predchádzajúcich rokov, si tentoraz

zákazníka vyberajú

podľa dochvíľnosti platieb. A treba povedať, že platobná disciplína spracovateľov sa už výrazne zlepšila. Domáci trh sa z veľkej časti očistil od špekulatívnych priekupníkov s drevom a na základe vzájomných dohôd sa vyjasnili aj mnohé odberateľsko-dodávateľské vzťahy s rozhodujúcimi spracovateľmi. Prevláda však názor, že transformácia domáceho spracovateľského priemyslu neprebehla práve najlepšie a skôr tam možno hľadať i korene stagnácie tohto odvetvia ako v nedostatku suroviny na spracovanie, aj keď je pravdou, že lesy nie vždy dokážu uspokojiť jeho požiadavky. Okrem štátneho podniku sú tu však s nemalou ponukou suroviny aj súkromní vlastníci, ktorým rozhodne nemožno predpisovať, komu majú svoju produkciu predať. Obchod s drevom, ak zostane čo len jeden neuspokojený spracovateľ, bude mať vždy dosť oponentov. Prehľadný systém do tohto procesu by mal priniesť

burzový spôsob

obchodovania s drevom. Lesy SR zorganizovali už niekoľko aukcií, pričom v Smoleniciach sa na takomto podujatí zúčastnili aj Vojenské lesy a majetky Malacky a neštátne subjekty. Organizátori si myslia, že vzhľadom na nízke objemy ponúkanej hmoty by ekonomika ich osamotených akcií nebola zaujímavá a rovnako by nedosiahli ani potrebnú účasť kupujúcich. Doterajšie aukcie ponúkali najmä drevo na dýharenské účely a hlavnou drevinou obchodovania bol buk. Prirodzene, cieľom aukcií je dosiahnuť maximálny zisk z predaja a transparentnosť. Podujatia tohto druhu slúžia aj ako marketingový nástroj na prieskum trhu z hľadiska ceny a dreviny. Ich organizátori sa netaja tým, že tento spôsob predaja chcú priblížiť modelom bežným v Rakúsku a Nemecku. Mal by vytvoriť podmienky na to, aby

kupujúci rátal

s takouto formou predaja a navštevoval aukcie ako v iných odvetviach. Podľa zdrojov Lesov SR predajnosť na týchto akciách dosahovala úroveň od 25 do 85 percent a rozhodovalo o nej nielen miesto, ale aj objem ponuky a počet zúčastnených. Vcelku je táto forma prijímaná veľmi priaznivo. Lesy SR deklarujú snahu získané poznatky využiť na zdokonalenie aukcií a najmä informovanosti v zahraničných a domácich médiách. Posledná aukcia bola včera v Prešove, pričom Lesy SR majú záujem uskutočniť aukcie aj na severnom Slovensku a v sortimente ihličnatého dreva. „Keď sme v októbri 2001 v Nitre predviedli prvé ukážky dvoch foriem aukčného predaja dreva, vedeli sme, že ideme na neprebádanú pôdu,“ napísal nám Ing. Ján Štubňa z marketingu Lesov SR. Podľa neho nikdy v histórii obchodu s hotovým sortimentom surového dreva nebola táto forma predaja na Slovensku použitá. V novembri 2001 sa v Piešťanoch uskutočnila druhá

malá aukcia,

na ktorej sa predalo takmer 300 kubíkov vysokokvalitnej drevnej hmoty. Zisk z navýšenia cien bol asi 700-tisíc Sk. Skúsenosti však ukazujú na rozdielne výsledky aukcií a objavili sa aj vážnejšie nedostatky. Nekoordinovanosť z hľadiska termínov a lokalizácie spôsobila napríklad neprehľadnosť pre kupujúcich a priamo i neúspech niektorých aukcií. Ako uvádza, nepripravenosť jednotných podmienok predaja vytvorila nerovnaké podmienky pre kupujúcich, nezabezpečila rovnosť možností a ochranu hospodárskej súťaže. Nevytvorili sa podmienky na riešenie kolíznych situácií pri ponukách alebo nákupe veľmi malých objemov dreva. Nepripravenosť jednotných podmienok predaja tiež umožnila špekulácie kupujúcich s nákupom v aukcii nepredaných kusov. Dá sa povedať, že nedostatočná informovanosť obchodnej verejnosti spôsobila nerovnosť pozície kupujúcich, vyvolala zbytočnú nedôveru a podozrenia. Veľká aukcia v podstate nebola doteraz v praktických podmienkach ani realizovaná a z toho vyplýva, že klasický spôsob predaja nebude jednoduché zmeniť. Centrum štátneho podniku Lesy SR akoby

stratilo dych

pri uplatnení transparentných foriem predaja, čo je možno dôsledok vykonaných organizačných zmien, ktoré podľa názoru J. Štubňu výrazne oslabili jeho kontrolnú a riadiacu funkciu v obchode s drevom. Neodkladne treba podľa neho stanoviť jasné a jednotné pravidlá aukčného predaja a nevyhnutnou je aj centrálna koordinácia malých aukcií. Myslí si, že generálne riaditeľstvo Lesov SR by svoj záujem o transparentnosť predaja dreva malo podoprieť aj usporiadaním veľkej aukcie, inak sa môže stať, že iniciatívu preberie niekto iný.

Peter Farárik