Ani v nemocniciach nepotrebujú úplatky

Maximum pre pacienta, odbremenení lekári od administratívy a primeraná odmena

Stačí sa previezť 11 kilometrov od hraničného priechodu Bratislava - Berg a je všetko inak. Napríklad v takom zdravotníctve. Nemocnicu v Hainburgu nad Dunajom zaregistruje väčšina vodičov už z cesty. Bližší pohľad ukázal, že napriek ranným hodinám atmosféra v nej pôsobí pokojne. Informačný a registračný systém vo vstupnej hale pripomína hotel. Okrem iného aj architektonickou úpravou. Okamžite telefonicky volajú lekára, s ktorým máme dohovorené stretnutie. Dozvedám sa, že každý z nich musí byť dostihnuteľný na mobilnom telefóne. A v prípade potreby najneskôr do piatich minút pri pacientovi, prípadne v pôrodnici. V mysli sa mi objavuje obraz našich nemocničných vrátnic, „ochota“ pracovníčok s tým spojená a prebleskne mi mysľou aj spomienka na nedávno medializovaný prípad z menšej nemocnice, keď matka predčasne porodila v posteli, lebo

nemohli zohnať

službukonajúceho lekára. Ako prvé zaregistrujem, že všetci tu majú na pacientov akosi viac času. Je to pochopiteľné, lekári sú odbremenení od akejkoľvek administratívy, všetky prepúšťacie správy, dokumentáciu, informácie o pooperačnom priebehu diktujú do diktafónu, na každom oddelení sú dve sekretárky, s výnimkou interného oddelenia, tam sú tri. Prvú anamnézu robia sestry, no na rozdiel od tých našich neodoberajú krv, ani nepichajú injekcie a už vôbec nie do žily. V tejto krajine je to práca lekárov. S jedným z nich sa stretávame. Nevybrali sme si ho náhodu. Hľadali sme odborníka, ktorý dokáže porovnávať a vie čosi aj o našom zdravotníckom systéme. Súčasný „Oberarzt“ MUDr. Wiliam Lokša nastúpil na toto miesto pred viac ako desiatimi rokmi z bratislavských Kramárov. Jazyk ovládal, bol totiž predtým na odbornom študijnom pobyte v Nemecku. A tak vie, o čom to v našom i zahraničnom zdravotníctve vlastne je. Aj v tomto rezorte sa všetko odvíja od peňazí. Primárne ma teda zaujímal systém financovania. Dozvedám sa, že nemocnica v Hainburgu je tzv. štátne zdravotnícke zariadenie, teda financované štátom. Okrem toho existujú v Rakúsku, samozrejme,

privátne nemocnice,

ktoré sú prakticky samostatne fungujúce jednotky aj finančne, aj medicínsky. Čo sa týka tejto konkrétnej, v súčasnosti patrí pod správu mesta. Starosta Hainburgu je prakticky najvyšším šéfom nemocnice, čiže by sa dalo povedať, že ide o mestské medicínske zariadenie. S financovaním je to podľa MUDr. W. Lokšu trochu komplikovanejšie. Všetky takéto nemocnice sú dotované z viacerých miest. A síce do toho mešca tzv. peňazí idú peniaze z kraja alebo okresu, potom ich dotuje čosi akoby vyššie územné celky. Investície v nemocniciach podliehajú schváleniu zemských úradov a financie zabezpečuje konzorcium (mesto, kraj, súkromná spoločnosť). Ide teda skutočne o viaczdrojové financovanie. Mzdy v nemocniciach zvyšuje systém tzv. tried, u nás známy za prvej republiky. Vďaka pripoisteniu získavajú niektorí pacienti nadštandard a môžu si určiť, kto ich má

ošetrovať, operovať,

ležať na menšej izbe alebo mať navyše vizity. A práve takto získané prostriedky z „tried“ idú do miezd. V Rakúsku býva zvykom, že nemocnica pomôže lekárovi či zdravotnej sestre s bývaním. Aj v Hainburgu je hneď vedľa nemocnice ubytovací komplex pre medicínsky a ošetrovací personál. V porovnaní s niektorými našimi nemocnicami je tu nepredstaviteľne čisto. Privážajú sem pacientov s najrôznejšími diagnózami. Je to základný typ nemocnice, s interným oddelením, chirurgiou, gynekológiou a pôrodníctvom. Nemocničný komplex je doplnený rehabilitačnou časťou, jeho súčasťou je, samozrejme, moderné röntgenové i prístrojové zariadenie. Súčasťou je zabezpečenie opravárskeho servisu, v prípade poruchy prídu zo zmluvnej firmy do 24 hodín. Problémy s nedostatkom liekov či zdravotníckych pomôcok nepoznajú. Ani úplatky. Nie sú tu na to odkázaní. Sestry, ktoré si u nás musia rozrátať každú korunu, tu zarábajú približne dvadsaťtisíc šilingov mesačne. Mimochodom, asi

jedna tretina

z nich je zo Slovenska. Pôsobia milo, obetavo, profesionálne. Formovalo ich prostredie, docenenie a v každej z nich zostalo to, čo mala v sebe. Netraumatizujú ich existenčné problémy. Retrospektívne sa možno v nemocnici zavďačiť kvetmi, knihou, prípadne fľašou. No nebýva to tu zvykom či javom každodenným. Princíp financovania je jasný a známy každému hneď na začiatku. Pozerám na mladé matky voziace novorodencov po nemocničnej chodbe v špeciálne upravených vozíkoch, registrujem veselými farbami a architektonicky dokonale zariadenú miestnosť, z ktorej sa nakoniec „vykľuje“ obdoba našej „vzdychárne“ na pôrodnici a zároveň nazerám do pokynov, ktoré dostávajú budúce mamičky od vedenia nemocnice. Veľavážená pani či milá pacientka sa z nich dozvie, ako vedenie nemocnice veľmi teší, že čo sa týka poradne, a iste aj veľmi očakávaného pôrodu, sa rozhodla

venovať dôveru

tomuto zdravotníckemu zariadeniu. A dovoľujú si ju týmto bližšie zoznámiť s nasledujúcimi podrobnosťami o možnostiach platby v nemocnici. Prosia, aby ich zobrala do úvahy v prípade plánovaného príjmu na pôrod: má možnosť sa dať prijať buď v rámci tzv. základnej - všeobecnej poplatkovej triedy, alebo v podmienkach dvoch vyšších poplatkových tried. V prípade základnej - všeobecnej poplatkovej triedy (tretia trieda) bude uložená na štvorposteľovej izbe bez telefónu a televízie. Návštevné hodiny pacientok sú ohraničené na 2,5 hod., a to denne od 13.00 do 15.30 hod., okrem stredy, keď sú návštevné hodiny od 18.00 do 19. 00 hod. Vo vyššej poplatkovej triede (druhá trieda) môže prijímať návštevy denne od 8.00 do 22.00 hod. Okrem toho bude ležať na dvojposteľovej izbe, ktorá je vybavená tiež telefónom a televízorom a navyše môže využiť prednosti diétneho poradenstva a stravovania sa podľa želania. Najvyššia poplatková trieda (prvá trieda) zodpovedá kritériám druhej triedy s tým rozdielom, že je k dispozícii jednoposteľová izba. O peniazoch citlivou formou spracované informácie dopĺňa jasná poznámka: „Vaše prijatie do nemocnice bude možné iba v tom prípade, ak pri ňom preukážete buď písomné potvrdenie od vašej poisťovne, ktorá sa zaväzuje vyplatiť konkrétne sumy za dané úkony (pozri priložený zoznam), alebo ak takéto potvrdenie od vašej poisťovne nemáte, bude podmienkou vášho prijatia zaplatenie sumy vo výške

25-tisíc ATS

ako preddavku. Pri prepustení z nemocnice bude potom potrebné doplatiť zvyšok sumy, ak poplatok za celú hospitalizáciu a lekárske výkony bude presahovať výšku sumy vami zloženej pri príjme. Berúc do úvahy, že štátne nemocnice sú vzhľadom na zložitú finančnú situáciu vedené k prísnym úsporným opatreniam a k maximálnemu hospodáreniu, prosíme vás o pochopenie týchto našich krokov...“

Od MUDr. Wiliama Lokšu sa dozvedám, že aj v Rakúsku nastala fáza šetrenia, súčasná vláda sa o to usiluje a darí sa im to, hoci deficit bol okolo 100 miliárd šilingov, určitá nespokojnosť vládne vo všetkých rezortoch, no pacienti to pri zdravotníckej starostlivosti nemôžu pocítiť. Do nemocnice prichádzajú na plánovaný príjem s odporúčaním od praktického lekára, ak ide o akútny stav, tak, samozrejme, žiadne odporúčania nepotrebujú. Čo sa týka žien čakajúcich dieťa, je tu taký systém, že sem chodia tie, ktoré sú v poslednom mesiaci, čiže

štyri týždne

pred termínom (a chcú tu rodiť) do poradne, teda nie k svojim gynekológom. Vyberie sa forma pôrodu, dá sa dohodnúť na analgetiku či anestetiku. Budúcu matku sledujú, chcú predísť akejkoľvek komplikácii. Je mi jasné, že v takomto systéme dostane pacient za peniaze svoje i zdravotnej poisťovne všetko, čo je potrebné. Ide o menšiu nemocnicu, a tak tu odborný personál vlastne všetky ležiace pacientky pozná. Nikto z personálu nesmie dať najavo podráždenosť či netrpezlivosť. Spomínam si v tejto súvislosti na nedávnu sťažnosť mladej mamičky, prvorodičky, tiež z malej nemocnice, ale na juhu Slovenska. S bolesťami prišla do nemocnice, ale keďže

nemala termín,

lekár ju presviedčal, aby šla k svojmu lekárovi prvého kontaktu, pretože má zrejme črevnú chrípku. Až na jej nástojčivé naliehanie ju vyšetril a zistil, že vlastne ide predčasne rodiť. Oberarzt, či v našej terminológii ordinár MUDr. W. Lokša tvrdí, že mu trvalo takmer pol roka, kým sa zorientoval a privykol na to dobro, čo tu je. V našom zdravotníckom systéme bol napríklad v oveľa väčšom strese. No ak niečo na Slovensku výrazne oceňuje, tak je to vzdelávanie lekárov. Podľa jeho vlastných slov má celý systém oveľa vyššiu úroveň. Zrejme sa k nemu nedostali informácie o tom, že niektorým skupinám u nás začína prekážať. Sledujem každodenný kolobeh. Tep nemocničného života bije pravidelne. Z obloka nemocnice vidím na vedľajšie budovy, sledujem činnosť záchrannej služby.

Všetkých lekárov, s ktorými som sa počas návštevy stretla, som sa spýtala, ako sú spokojní so svojím postavením. Bolo vidieť, že táto otázka sa im javila trochu zvláštna, až nepatričná. Odpovedali pozitívne, ale viac sa nevyjadrovali. Je známe, že v civilizovanej spoločnosti je niekoľko základných otázok, ktoré sú považované vyslovene za nezdvorilé: koľko zarábaš, koho si volil a akého si vierovyznania. No ako novinárovi mi to napriek tomu nedá a kladiem predsa len prvú z týchto nezdvorilých otázok nášmu sprievodcovi. Dozvedám sa, že začínajúci lekár má približne 20- až 23-tisíc šilingov. K tomu treba prirátať nejaké príplatky za služby, vychádza to okolo 30-tisíc, strop profesora-špecialistu môže byť takých 45- až 50-tisíc ATS. Opúšťam nevďačnú tému a prechádzam v rozhovore na problematiku služieb. Tu sa bez ťažkostí dozvedám, že na všetkých oddeleniach

slúžia minimálne

dvaja lekári, sekundárny lekár, to je ten mladší, ktorý cirkuluje po jednotlivých oddeleniach, a potom starší, teda už spomínaný „Oberarzt“, ktorý má dozor nad celým oddelením, robí popoludňajšiu vizitu a rozhoduje o všetkých patologických situáciách, či sú na gynekológii alebo na pôrodnej sále, teda pri tejto špecializácii. Ešte sa chcem dotknúť lekárskych praxí. Mám informácie, že u špecialistov, rovnako ako u domácich lekárov, nemajú v Rakúsku predpísané štandardy na vybavenie ordinácie. Sú zmluvy s poisťovňami, ale je možné otvoriť si ordináciu aj bez nich. Pacient v tom prípade platí za výkon plnú cenu priamo lekárovi, a potom dostane od svojej poisťovne 80 % naspäť. Špecialisti majú, rovnako ako domáci lekári, tiež nárok na šesťtýždňovú dovolenku. Musia to jedine nahlásiť všetkým poisťovniam, s ktorými majú zmluvy. MUDr. W. Lokša má jeden deň v týždni popoludní

ordinačné hodiny,

jeho označenie je však Wahlarzt, význam tohto slova sa dá vari najlepšie preložiť ako súkromný lekár-špecialista, u ktorého pacientka platí za vyšetrenie a liečbu v hotovosti, ale to je už spomínaný prípad, keď určitú časť tohto honoráru vyplatí späť poisťovňa. To sme už na ceste do spomínanej súkromnej ambulancie. Je priamo v susednom dome, vedľa átriového domu, v ktorom má lekár svoj byt. V Rakúsku býva zvykom, že súčasťou ambulancie je sekretariát pripomínajúci recepciu, no tu ma prekvapuje najmä zaujímavo zariadená odborná časť. Gynekologický vyšetrovací stôl staroružovej farby dizajnom kontrastuje s tým, na čo sme u nás v tejto oblasti zvyknutí, ľudovo povedané čiernou „kozou“. Ešte si zalistujem v cenníku, ktorý som dostala v nemocnici a spytujem sa, že či existuje aj nejaké poistenie v tomto smere

pre cudzincov,

napriek úrovni sa mi ceny na jednorazový poplatok predsa len javia ako vysoké. Dostávam ekonomicky fundovanú odpoveď: „Cudzinec, nie je podstatné, z ktorej krajiny, teda aj slovenský, buď platí ošetrenie v hotovosti, alebo existuje možnosť sa poistiť priamo v rakúskych renomovaných poisťovniach. Napríklad E.A-Generali alebo Uniqa, a síce separátne na ambulantnú liečbu, na liečbu v nemocnici alebo na oboje. Výška mesačnej prémie teda závisí od výberu spomínaných možností, a potom aj od veku poistenca, mladšie osoby platia menej, staršie viac a je malý rozdiel aj medzi mužmi a ženami, je v neprospech žien. Podmienkou je mať aspoň jednu kreditnú kartu, ktorá je akceptovateľná aj v Rakúsku, ako záruka na vyúčtovanie honorárov. Ak by mal niekto záujem poistiť sa v rakúskych poisťovniach, stojím ochotne k dispozícii poradiť týmto záujemcom. Tak isto som k dispozícii každej žene od 10 do 90 rokov, ktorá by prejavila vôľu dať sa vyšetriť v mojej ambulancii,“ poznamenal MUDr. W. Lokša.

Premýšľam nad prístupom k pacientom a v myšlienkach sa vraciam opäť k financovaniu i k samotnému rakúskemu systému. V nemocnici v Hainburgu mi to vysvetlili jednoducho: o pacientov tu musí byť maximálne postarané, veď v dolnom Rakúsku je 23 nemocníc a ak by tu nedosahovali požadovanú úroveň, šli by do inej. Spokojnosti pacientov v Rakúsku sa vôbec pripisuje veľký význam. Napríklad v hlavnom meste existuje od roku 1992 Viedenské zastúpenie pacientov, ktoré bolo vytvorené na základe zemského zákona a je vedené nezávislým viedenským advokátom. Viedenské zastúpenie pacientov sleduje zabezpečenie

práv a záujmov

pacientov vo všetkých oblastiach zdravotníctva. Ide o nemocničné zariadenia, ošetrovateľské domy, záchranu a dopravu chorých, služby v oblasti zdravotníctva, lekárov vykonávajúcich slobodnú prax, lekárne, dentistov, pôrodné asistentky. Činnosť Viedenského zastúpenia pacientov je podľa zákonného poverenia veľmi rozsiahla a rozmanitá: od vybavovania sťažností cez skúmanie podnetov, vyjasňovanie nedostatkov alebo neprávostí, vydávanie odporúčaní na ich odstránenie, poradenstvo o právach pacientov, ich využití a presadení, o domácej starosti o chorých a sociálnych službách. Na viedenského advokáta pacientov sa možno obrátiť v prípadoch rôznych problémov medzi pacientmi a zdravotníckymi službami, v záležitostiach poistenia, v prípade poplatkov za starostlivosť a v otázkach honorárov, so žiadosťou o pomoc pri mimosúdnom škodovom vyrovnaní pri

poškodení pacientov

v súvislosti s lekárskou starostlivosťou, ale aj pri zvládaní organizačných problémov. Pred odchodom z Viedne sa zaujímam ešte o systém záchrannej služby. Dispečing MA 70 vybavuje všetky žiadosti o pomoc, prichádzajúce cez núdzové volanie 144. Tieto zásahy sa vykonávajú podľa kritérií NAW (vozidlo pohotovostného lekára) a RTW (záchranné transportné vozidlo) predovšetkým vozidlami mesta Viedeň, ale tiež spriatelenými organizáciami Červeného kríža, Zväzu robotníkov - samaritánov a Johanitskej záchrannej služby v rámci viedenského záchranného spoločenstva. V menších mestách je organizácia podobná, no, samozrejme, v menšom rozsahu. S takými obrovskými problémami, aké sú u nás s opotrebovaným vozidlovým parkom, sa tu záchranári nezvyknú stretávať.

Informácií o tom, ako vyzerá život a práca lekárov v iných krajinách, nie je nikdy dosť. Môžu byť pre nás inšpiráciou alebo aspoň podnetom na zmyslenie. O to viac z krajiny, s ktorou máme časť spoločnej histórie. Na nie dlhej ceste k štátnej hranici uvažujem o tom, že tvrdenie niektorých zástupcov nášho Lekárskeho odborového združenia, podľa ktorého aj v malých nemocniciach za našimi hranicami sú často na tom v mnohom lepšie ako niektoré naše kliniky, má čosi do seba.

Ľudmila Koníková

Priemerný ročný plat lekára v EUR

Holandsko 80 000

Rakúsko 75 000

Švédsko 58 000

Slovinsko 22 000

Česko 7 600

Slovensko 7 120

Rumunsko 1 350

Ako sú obyvatelia EÚ spokojní so zdravotníckou starostlivosťou vo svojej krajine (%)

Krajina Veľmi a skôr spokojní Veľmi a skôr nespokojní

EÚ 41,3 27,9

Belgicko 56,3 12,0

Dánsko 48,2 25,5

Nemecko 43,2 27,5

Grécko 10,7 64,8

Španielsko 30,8 29,0

Francúzsko 59,7 10,8

Írsko 23,9 43,1

Taliansko 14,9 50,4

Luxembursko 49,7 15,1

Holandsko 69,7 6,6

Rakúsko 70,6 8,3

Portugalsko 5,7 72,7

Fínsko 78,0 7,7

Švédsko 45,9 22,1

V. Británia 49,3 19,5