Záhadný zdroj na Jupiteri

Astronómi, pracujúci s röntgenovým observatóriom Chandra, objavili v blízkosti severného pólu Jupitera záhadný pulzujúci zdroj röntgenového žiarenia, ktorý by tam podľa teórií nemal byť. Vedci si zatiaľ nevedia vysvetliť, prečo tento zdroj leží na severnej pologuli planéty a prečo pulzuje. „Poloha zdroja absolútne odporuje existujúcemu vysvetleniu emisií röntgenového žiarenia Jupitera,“ povedal Randy Gladstone zo Southwest Research Institute v San Antoniu.

Najväčšiu planétu našej slnečnej sústavy si zobrala Chandra na mušku 18. decembra 2000. Röntgenovú auróru nad polárnou oblasťou Jupitera zaznamenali už staršie družice - napríklad röntgenový satelit Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA) Einstein v roku 1979 alebo nemecké observatórium ROSAD v roku 1992 - ale jej zdroj nevedeli presnejšie lokalizovať.

Vyhodnotenie dát z Chandry ukázalo, že väčšina röntgenového žiarenia viditeľného v podobe aury vychádza z pulzujúceho bodu v blízkosti severného magnetického pólu Jupitera. V tomto bode sa nameralo aj infračervené a ultrafialové žiarenie. Röntgenový zdroj pulzuje v intervale približne 45 minút.

Podľa doteraz uznávanej teórie vzniká röntgenové žiarenie Jupitera v jeho atmosfére pri zrážkach iónov kyslíka a síry s vodíkom a héliom. Takto vzbudené častice vyžarujú svoju energiu v podobe röntgenového žiarenia. Ióny kyslíka a síry nepochádzajú podľa teórie priamo z Jupitera, ale z vulkanicky aktívneho mesiaca Io a zachytilo ich silné magnetické pole planéty.

Presná lokalizácia röntgenových emisií však uvedenej teórii jednoznačne odporuje. Ióny, ktoré Jupiter „ukradne“ Io, sa nemôžu dostať do vyšších zemepisných šírok z jednoduchého dôvodu - nedovolí to štruktúra magnetického poľa.

Astronómi vyslovili domnienku, že ióny by mohli pochádzať zo vzdialenosti rovnajúcej sa najmenej 30-násobku obvodu Jupitera - inak sa pozorované efekty nedajú vysvetliť. Merania vesmírnych sond však ukázali, že v takejto vzdialenosti nie je dostatok iónov kyslíka a síry, aby mohli vyvolať röntgenové emisie.

Možné riešenie záhady ponúka slnečný vietor - nepretržitý prúd nabitých častíc a ťažkých iónov. Je možné, že tieto častice zachytí okraj gigantického magnetického poľa Jupitera, kde dôjde k ich zrýchleniu a nasmerovaniu k jednému z magnetických pólov planéty. Oscilujúce ióny potom putujú od jedného pólu k druhému. Tento proces by mohol vysvetliť pulzovanie röntgenových emisií.

Ďalšie informácie: http://science.nasa.gov/headlines/y2002/07mar_jupiterpuzzle.htm?list5 7966

(hy)