Podoba v plánoch

Krajiny sa môžu navzájom líšiť kultúrou, ekonomickou vyspelosťou či politickým systémom. Môžu mať rozličnú históriu a tradície, ich občania môžu vyznávať iných bohov. Keď však príde reč na globálne ciele, rozdiely už nie sú až také markantné. Veľkú väčšinu láka prosperita, stabilita, spravodlivý mier či sociálnu spravodlivosť. A často sú podobné aj plány, ako to všetko dosiahnuť.

V týchto dňoch obletela svet správa, že USA plánujú vyvinúť menšie zbrane, ktoré by bolo možné použiť v „určitej situácii“. Washington zrejme spolieha na odstrašujúci efekt ako cestu k bezpečnejšiemu svetu. Nové zbrane a silná armáda majú odradiť teroristov a ostatných neprajníkov od akejkoľvek akcie. Podobnú, hoci čo sa týka rozsahu omnoho menej ambicióznu filozofiu zastáva napríklad aj Peking - plánuje zvýšiť vojenské výdavky o ďalších 18 percent.

Alebo ďalší príklad. Panuje zhoda, že najchudobnejším treba pomôcť. Irán aj preto plánuje v priebehu roka vrátiť do vlasti 400 000 afganských utečencov. Podľa predstaviteľa iránskeho ministerstva vnútra Ahmada Hossejního sú Afganci nachádzajúci sa na iránskom území zruční, keďže ich školili v odborných centrách, a môžu byť preto užitoční pre afganskú prechodnú vládu. Podobne asi zmýšľa aj bavorský premiér a kandidát na post nemeckého kancelára Edmund Stoiber, ktorý plánuje v prípade svojho víťazstva v septembrových voľbách zaviesť „obmedzujúci imigračný zákon“. Prisťahovalci sú väčšinou ambiciózni a rozhodní ľudia, a takých chudobné domovské krajiny potrebujú.

Podobné plány a ciele diametrálne rozličných krajín sú určite povzbudením pre budúcnosť. Aj tak si však myslím, že musí existovať aj účinnejšia pomoc ľudstvu od výroby zbraní či šachovania s utečencami a prisťahovalcami.

Rastislav Boldocký