Senát otvoril archívy ŠtB

Obavy, že archívy budú zneužité pred voľbami

Koncom minulého týždňa schválil český Senát právnu normu, prijatú Poslaneckou snemovňou, ktorá by mala umožniť takmer úplné zoznámenie sa s dokumentmi komunistickej tajnej polície. Vyňaté by boli iba tie, ktoré by ohrozili štátne tajomstvo alebo život osôb tu uvedených. Podľa novely zákona o sprístupnení zväzkov bývalej Štátnej bezpečnosti majú všetci občania, ktorí dosiahli 18 rokov, možnosť pozerať do zväzkov príslušníkov a spolupracovníkov ŠtB. Tí, ktorých prenasledovala, majú možnosť nahliadnuť do záznamov o ich osobe a všetci ostatní sa môžu zoznámiť s oficiálnym zoznamom agentov ŠtB, ktorý bude zverejnený na internete. Nový zákon otvára cestu i do ďalších archívov, ktoré môžu obsahovať ďalšie informácie, čo môže mať význam najmä pre emigrantov, ktorí boli sledovaní komunistickou rozviedkou.

Doteraz sa mohli obete prenasledovania zoznámiť iba s archívmi ŠtB, uloženými na ministerstva vnútra a zoznam agentov a spolupracovníkov tajnej polície bol známy iba z neoficiálnych tzv. Cibulkových zoznamov. Zákon nakoniec prešiel 47 hlasmi z 81-členného Senátu, keď mnohí varovali pred dôsledkami, ktoré môže zákon vyvolať. Kritici upozorňujú, že v eštebáckych zväzkoch je množstvo poloprávd a lží a môže ublížiť ich obetiam. Vicepremiér Pavel Rychetský, ktorý pôvodne zákon podporil, hlasoval nakoniec proti so zdôvodnením, že ochrana obetí by mala mať úplnú prioritu. Veľký spor sa strhol aj okolo možnosti, že zákon vstúpi do platnosti ešte pred júnovými parlamentnými voľbami, čo by umožnilo niektorých kandidátov obviniť zo spolupráce s ŠtB. Zatiaľ čo podľa predkladateľov by bolo dobre, keby sa verejnosť mohla ešte pred voľbami zoznámiť s týmito faktami, odporcovia poukazujú na to, že kandidát neoprávnene obvinený by už nemohol na súde v takom krátkom čase dosiahnuť rehabilitáciu. V minulosti sa totiž ukázalo, že väčšina politikov obvinených zo spolupráce s ŠtB dosiahla oslobodzujúci verdikt na súde.

Veľkým otáznikom zostáva postoj prezidenta Havla, ktorý predtým tzv. lustračné zákony odmietol podpísať. Jeho hovorca iba konštatoval, že až zákon bude predložený prezidentskej kancelárii, potom začne plynúť päťnásťdňová lehota. Niektorí znalci jeho postojov preto očakávajú, že ho môže vrátiť späť snemovni na nové posúdenie, aby sa dodržiavala ústavná ochrana osobnosti. Vzhľadom na to sa potom trojmesačná lehota na sprístupnenie požadovaného zväzku ŠtB nebude môcť dodržať do volieb a nemôže ohroziť kandidujúcich.

Richard Seemann

Praha